- vznikli u jednobunkových organizmov, čím je organizmus väčší a dokonalejší vo fylogenéze  ( historický vývoj organizmov od najjednoduchších až po cicavce ) potrebuje vyvinutejšiu telovú  tekutinu, obehový systém 

  funkcie telových tekutín : rozvádzajú výživné látky po tele, zbierajú odpadové látky, na určitom  vývojovom stupni začínajú rozvádzať dýchacie plyny, zabezpečujú  homeostázu- stálosť vnútorného prostredia, zároveň vytvárajú prepojenie medzi jednotlivými tkanivami, orgánmi

Hydrolymfa- ja najstaršia, najprimitívnejšia telová tekutina, u ploskavcov a ostnatokožcov  základ tvorí voda, jej zloženie je podobné vodnému prostrediu, kde tieto živočíchy žijú, obsahuje málo anorganických solí, neobsahuje farebné transportné bielkoviny, takže neprenáša dýchacie plyny, obsahuje voľne plávajúce amébovité bunky. Nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz hydrolymfy, cirkuluje v gastrovaskulárnej sústave (sústredená okolo tr. mechúrika- pŕhlivce)

Hemolymfa- (krvomiazga) je dokonalejšia ako hydrolymfa, dala základ krvi a miazge chordátov. Obsahuje väčší počet anorganických solí, organické látky ako napr. bielkoviny (farebné sa podieľajú na transporte dýchacích plynov), objavuje sa článkonažcov mäkkýšov, obrúčkavcov, cirkuluje v :

  a) otvorenej obehovej sústave- vylieva sa do telovej dutiny, napr. mäkkýše

  b) v uzavretej  obehovej sústave- napr. obrúčkavce                                    

Pri obrúčkavcoch sa objavuje tkanivový mok, neskôr sa vyskytuje až u stavovcov. Tvorí prostredie medzi bunkami ( bunky do neho vylučujú látky odpadové aj potrebné pre látkový metabolizmus ).

Jedine u stavovcov sa z tkanivového moku vytvára miazga (lymfa), ktorá cirkuluje v uzavretej lymfatickej sústave- tá prenáša splodiny (odpadové látky metabolizmu) aj živiny, podieľa sa na imunitných reakciách organizmu.

Najdokonalejšia telová tekutina je krv:

1. transportná funkcia- prenáša dýchacie plyny pomocou farebných bielkovín (hemoglobín), výživné aj odpadové látky, hormóny, enzýmy

2. imunitná funkcia

3. termoregulácia

4. koagulácia- schopnosť zrážať sa, zabraňuje veľkej strate krvi

 

Krv

  • cirkuluje v uzavretej cievnej sústave
  • tvorí 8-9% hmotnosti tela ( asi 5-6 l)
  • zloženie krvi: 2/5 krvné bunky, 3/5 krvná plazma

krvné bunky: erytrocyty (červené krvinky)

                     leukocyty (biele krvinky)

                     trombocyty (krvné doštičky)

hemocytoblasty- kmeňové krvotvorné bunky, v ktorých sa obnovujú krvné bunky , nachádzajú sa hlavne v kostnej dreni (v prsnej kosti, ostatných dlhých kostiach)

sedimentácia- proces  usadzovania krvných buniek za jednotku času , prebieha v kapilárach

normálne hodnoty sedimentácie: po 1 hodine: muži (3-8 mm), ženy (3-10 mm)

                                                   po 2 hodinách: muži (6- 20 mm), ženy (6-20 mm)

Krvná plazma

žltkastá tekutina, 90% tvorí H2O, po odparení vody vzniká sušina, jej zloženie je nasledovné:

- anorganické látky- NaCl, NaCO3 sú dôležité pre udržanie stáleho osmotického tlaku a pH krvi   (7,4)

- organické látky

1. plazmatické bielkoviny:

albumíny- vytvárajú sa v pečeni a viažu na seba H2O, pri poruche koncentrácie albumínov v krvnej plazme sa voda zadržiava v tkanivách a nastáva zadržiavanie vody, vznik opuchov sú tiež prenášačmi enzýmov a pohlavných hormónov

globulíny- tvoria sa v lymfatickom tkanive, zohrávajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme- imunoglobulíny zneškodňujú antigény (cudzorodé látky)

fibrinogén a protrombín- tvoria sa v pečeni, majú význam v procese zrážania krvi

2. sacharidy:

glukóza-dostáva sa z tráviacej sústavy z pečene, hladina cukru v krvi sa nazýva glykémia,koncentrácia je  ovplyvnená prijatou potravou, glukóza sa naväzuje na hormón inzulín, prechádza do buniek, kde sa v mitochondriách oxiduje, je teda zdrojom energie pri nedostatku inzulínu nastáva ochorenie diabetes mellitus (cukrovka)

3. lipidy:

cholesterol- HDL, LDL, hraničná hodnota cholesterolu na deciliter krvi je 200 miligramov (200 mg/dl), riziko infarktu alebo mozgovej porážky sa prudko zvyšuje  od 260 mg/ dl vysoký obsah cholesterolu LDL ( low density lipoproteín – „zlý cholesterol“) spôsobuje vznik usadenín na stenách krvných ciev

4. Iné

Ďalšie látky prítomné v krvnej plazme sú aldehydy, ketóny, acetón- vznikajú rozpadom vyšších mastných karboxylových kyselín, môžu spôsobiť metabolické poruchy.

Odpadovým produktom bielkovín (dusíkatých látok, pretože základom sú aminokyseliny) je močovina (urea), ktorá môže pri zvýšenej koncentrácii kryštalizovať v kĺboch (ochorenie dna)

iné: hormóny, enzýmy, vitamíny

 

Erytrocyty (červené krvinky)

Vznikajú v červenej kostnej dreni (je to najaktívnejšie tkanivo ľudského tela, nachádzajú sa tu hemocytoblasty, vekom sa do kostnej drene ukladá tuk a mení sa na žltú kostnú dreň).

Proces tvorby erytrocytov sa nazýva erytropoéza a je riadená hormónom erytropoetínom, ktorý je produkovaný v obličkách.

Ich životnosť je 90 – 120 dní a zanikajú rozpadom (hemolýzou) v slezine, kde sa uvoľňuje a rozpadá hemoglobín, ktorý sa využije pri tvorbe žlčových kyselín (napr. bilirubín)

Rozdiel v počte erytrocytov u mužov a žien vzniká pôsobením pohlavných hormónov v puberte. Ich počet je teda u mužov 4,3-5,3*10 na 12/l krvi, ženy majú 3,8- 4,8* 10 na 12/l krvi.

Červené krvinky u cicavcov sú bezjadrové bunky- nastáva extrúzia (vypudenie jadra) prebieha v kostnej dreni, všetky ostatné stavovce majú červené krvinky s jadrom

Hlavný význam extrúzie je zvýšenie objemu transportovaného kyslíka, majú bikonkávny tvar, čím sa zväčšuje plocha na transport dýchacích plynov.

V ich cytoplazmatickej membráne je viazaný hemoglobín (Hb). Ide o tetrapyrolový komplex obsahujúci dvojmocný katión železa Fe+2. Jeho molekula sa teda skladá zo 4 podjednotiek , pričom každá z nich je tvorená farebným hémom obsahujúcim železo a proteínovým reťazcom- globínom

Je schopný viazať kyslík – 1 g Hb viaže 1,39 ml O2. Denne sa rozpadá  asi 7- 8 g hemoglobínu a rovnaké  množstvo sa teda musí znovu vytvoriť.Preto je potrebné prijímať potravu s vysokých obsahom Fe, napr. mäso, vnútornosti (pečeň), ryby, ulitníky, z rastlinnej potravy sú bohaté na železo celozrnné výrobky, strukoviny,zemiaky, orechy, cesnak, mrkva či huby. Množstvo Hb u žien je 120-158 g/l krvi u mužov je jeho množstvo vyššie a to 135- 170 g/l krvi.

Percentuálne zastúpenie objemu červených krviniek v celkovom objeme krvi označujeme ako hematokrit (HTK).

 

Leukocyty (biele krvinky)

Sú krvné bunky zodpovedné za imunitné reakcie- obrane voči antigénom (cudzorodé látky). Ich počet je menší ako počet erytrocytov, závisí tiež od zdravotného stavu (napr. pri zápaloch je ich počet vyšší). Vznikajú taktiež v kostnej dreni, sú to pravé bunky- majú jadro.

Sú schopné fagocytózy (spôsob prijímania potravy, pri ktorom prelievaním cytoplazmy bunka vytvára panôžky a nimi obklopí  a pohltí antigén). Rozlišujeme mikrofágy- bunky s obmedzenou schopnosťou fagocytózy a makrofágy (monocyty) so zvýšenou schopnosťou fagocytózy

Ďalšou zaujímavou vlastnosťou je diapedéza- schopnosť zmeniť svoj tvar a prechádzať cez póry v krvnej cieve bez jej poškodenia

Podľa tvaru jadra a zrnitosti delíme leukocyty na granulocyty a agranulocyty.

1. Granulocyty- majú viditeľne zrnitú cytoplazmu (obsahujú graná), patria sem 3 typy leukocytov.

 

Patria sem: a) Neutrofily(neutrofilné granulocyty)- sú najmenej schopné fagocytózy, sú teda mikrofágy. Sú  najpočetnejším druhom leukocytov  u dospelého človeka. Ich zastúpenie predstavuje 57-67 %, ich veľkosť je 10-12 mikrometrov, majú ružové sfarbenie a sú charakteristické segmentovaným jadrom, pričom sa počet segmentov starnutím bunky zvyšuje

               b)Eozinofily (eozinofilné granulocyty)- majú slabú schopnosť fagocytózy, ich počet sa  zvyšuje pri alergických reakciách, predstavujú iba 1-3 % leukocytov,  ich rozmer je 13- 14 μm , sú to červené granule s dvojlaločnatým jadrom

                c) Bazofily (bazofilné granulocyty)- ich graná obsahujú histamín a heparín, uplatňujú sa pri alergiách, majú najmenšie zastúpenie- len 0- 1 %, veľkosť 10 μm, majú tmavo fialové granule a esovité jadro

 

2. Agranulocyty-  nemajú graná v cytoplazme

patria sem: a) lymfocyty- delia sa podľa funkcie v imunitných reakciách na lymfocyty typu T,B a  NK (nulové), predstavujú 24- 40 %, majú veľkosť 6-8 μm, majú úzky lem modrej cytoplazmy a obsahujú veľké guľaté jadro

T- lymfocyty vznikajú v kostnej dreni, ale dozrievajú až v detskej žľaze týmus,  potom sa uvoľňujú do krvného riečišťa, kde riadia imunitné reakcie, riadia aktivitu ostatných bielych krviniek,  zaujímavosť: vírus HIV napáda práve T4-lymfocyty, preto organizmus sám nedokáže ničiť rozmnožujúce sa virióny

B- lymfocyty vznikajú aj dozrievajú už v kostnej dreni, na svojom povrchu majú  receptory (pamäťové bunky) rozoznávajúce antigén, riadia akým spôsobom bude prebiehať imunitná  reakcia, sú tiež schopné si „zapamätať“ určitý druh antigénu ( preto máme niektoré choroby len raz za život- napr. ovčie kiahne)

              b) monocyty- v krvi sa nachádzajú ako nezrelé bunky, v tkanivách dozrievajú a stávajú sa makrofágmi, majú vysokú fagocytárnu kapacitu, ich  veľkosť je 15- 25 μm ich zastúpenie je 3- 8 %, majú modrú cytoplazmu a obličkovité jadro

Imunita:

Rozlišujeme nešpecifickú imunitu- prirodzená  (vrodená) odolnosť organizmu voči cudzorodým   mikroorganizmom, teda antigénom. Patrí sem celistvosť kože a sliznice, sliny (dezinfekcia)

špecifická imunita- je riadená T a B- lymfocytmi, sú zamerané na určitý druh antigénu

 pasívna imunita- zabezpečené vpichnutím hotovej protilátky

 aktívna imunita- telo si samo vyprodukuje látky potrebné na imunitné reakcie a zapamätá si (vďaka B- lymfocytom) na aké ochorenie účinkuje daný imunoglobulín

 

 Trombocyty (krvné doštičky)

sú to najmenšie telieska krvi nepravidelného tvaru vznikajúce v červenej kostnej dreni oddeľovaním z megakaryocytov, nemajú jadro a ich priemer je 2- 4 μm, ich životnosť je krátka, asi 4 dni

pri náraze na stenu poranenej cievy sa rozpadajú a uvoľňujú doštičkové faktory: fibrinogén, protrombín, tromboplastín, Ca2+, proakcelerín, akcelerín, konvertín, plazmatické globulíny

Hemostáza- znamená zástava krvácania, prebieha v nasledovných dejoch:

1. reakcia ciev v mieste poranenia

2. činnosť trombocytov

3. hemokoagulácia- zrážanie krvi

4. fibrinolýza- odstránenie fibrínu

Mechanizmus zrážania krvi:

pri náraze na poranenú cievu sa krvné doštičky rozpadajú a uvoľňujú tak doštičkové faktory, ktoré medzi sebou navzájom reagujú:

reakciou Ca2+ a ostatných DF sa aktivuje trombokináza, tá pôsobí na zmenu protrombínu na trombín (za prítomnosti vitamínu K). Účinkom trombínu a iných DF sa fibrinogén premení na pevnú formu- nerozpustnú bielkovinu FIBRÍN

Sieť fibrínových vlákien  uzatvára poranenú cievu, kde sa zachytávajú krvné doštičky a iné krvné bunky, takúto pevnú zátku nazývame TROMBUS.

Posledné štádium tvorí fibrinolýza- uvoľnenie, odstránenie fibrínu, je spôsobená látkou plazmín. Je opakom zrážania krvi.

Pri narušení rovnováhy medzi zrážaním krvi a fibrinolýzou môžu nastať komplikácie, napr. ochorenie hemofília- porucha zrážania krvi, zvýšená krvácavosť, je to dedičné ochorenie.

Alebo trombóza- chorobná zrážanlivosť, zrazeniny vznikajú aj bez porušenia ciev

 

Krvné skupiny človeka

systém AB0 bol definovaný v roku 1901- Karl Landsteuer

                                             1907- Jan Janský

definovaný na základe prítomnosti 2 zložiek:

    1. zložka aglutinogén- chemická látka nachádzajúca sa v biomembráne erytrocytov, rozlišujeme aglutinogén A, B
    2. zložka aglutinín- nachádza sa v krvnej plazme, aglutinín anti B nachádzajúci sa v krvnej skupine A zráža červené krvinky obsahujúce aglutinogén B v krvnej skupine B. Z toho dôvodu sa krvné skupiny nemôžu miešať.

V krvi sa definuje tiež Rh- faktor

názov je odvodený  od opice Macacus rhesus ( vrešťan hrdzavý)- u nej bol systém Rh pozorovaný 1x. Najväčší význam má aglutinogén D, ak je prítomný, tak je človek Rh pozitívny (Rh+) ak nie je prítomný, je človek Rh negatívny (Rh-).