Funkciou obehovej sústavy je transport látok v organizme, zabezpečenie pohybu telových tekutín, podieľa sa na udržiavaní stáleho vnútorného prostredia.

Prvý krát sa objavuje v podobe gastrovaskulárnej sústavy u medúz (pŕhlivce). U ostatných mnohobunkových organizmov sa vyvinuli 2 typy obehovej sústavy: 1. otvorená cievna sústava- tvorí ju systém krátkych ciev, ktoré sú otvorené, hemolymfa sa z nich vylieva do   telovej dutiny a srdce, ktoré zabezpečuje vytláčanie hemolymfy a jej nasávanie späť do ciev. Takúto CS majú všetky prvoústovce okrem páskovcov a obrúčkavcov.

                                     2. uzatvorená CS- tvorí ju systém uzatvorených ciev a srdce, prúdi nimi krv, aj ostatné telové tekutiny

 

Typy ciev:

TEPNY (Artérie)

  • sú to hrubostenné cievy, ktorými prúdi krv zo srdca, vo väčšine prípadov je okysličená
  • (má jasnočervenú farbu, obsahuje oxyhemoglobín)
  • v priereze má okrúhly tvar, tvoria ju vrstvy hladkej svaloviny, sú mohutnejšie, endotel                                                         nevytvára žiadne záhyby ani chlopne
  • krv prúdi v tepnách pod vyšším tlakom, pri údere srdca sa rozťahujú a sťahujú, čo vytvára pulz

ŽILY (Vény)

- hrubostenné cievy, krv nimi prúdi do srdca ? je väčšinou odkysličená

- krv má tmavočervenú farbu, obsahuje karbaminohemoglobín

-- prúdi pod nižším tlakom, odvádzajú CO2 z tkanív do srdca

- v priereze majú oválny tvar, tvoria ich tenšie svaly

- endotel vytvára chlopne, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi v dôsledku gravitácie

- veľký krvný obeh: žily odvádzajú odkysličenú krv z vlásočníc do pravej srdcovej predsiene

- malý krvný obeh:  žily odvádzajú okysličenú krv z pľúc do pravej srdcovej predsiene.

 

VLÁSOČNICE (Kapiláry)

  • tenkostenné cievy, tvorí ich len vrstva endotelu (žiadne svalstvo)→ ľahko cez ne difúziou  prechádzajú dýchacie plyny a živiny
  • vytvárajú veľmi hustú sieť vo všetkých tkanivách, umožňujú výmenu látok medzi krvou a tkanivami
  • kapiláry sa nenachádzajú iba v kožných derivátoch (vlasy, nechty, chlpy), očnej rohovke a v chrupavkách

 

Okrem základných typov ciev sa v tele nachádzajú aj arteriovenózne spojky, ktoré priamo spájajú žily a tepny, ovplyvňujú prekrvenie v určitých častiach tela, majú vplyv na telesnú teplotu. Stavbou sa podobajú viac žilám (majú chlopne), regulujú prietok krvi  vo vlásočniciach.

Krvné splavy / sínusy- sú široké vlásočnice, vyskytujú sa najmä v žľazách (napr. v pečeni obklopujú hepatocyty).

Koronárne cievy zásobujú samotné srdce.

 

SRDCE (Cor, Cardia)

 

Fylogenéza:

Vo fylogenéze vzniklo zhrubnutím časti najsilnejšej cievy v tele.

Poznáme:

1. Arteriózne srdce- pôvodnou zhrubnutou cievou bola tepna, leží za dýchacími orgánmi (u mäkkýšov, kôrovcov, klepietkavcov)

2.Venózne srdce- cieva bola žila, nachádza sa pred dýchacími orgánmi, nasáva odkysličenú krv (u drsnokožcov, rýb, lariev obojživelníkov)                                                                                           

3. Arteriovenózne srdce- má 2 predsiene a 1 komoru (u dospelých obojživeníkov a plazov – vytvára sa im prepážka, otvor sa nazýva foramen panice, u krokodílov je úplná)

4. Štvordielne srdce - 2 predsiene a 2 komory, je úplne oddelený tok okysličenej a odkysličenej krvi, nedochádza k miešaniu krvi

Srdce človeka

Prierez:

Nachádza sa v medzipľúcí za hrudnou kosťou. Bázou (vrchnou časťou) smeruje doprava a dozadu a hrotom doľava a dopredu.

Jeho hmotnosť je približne 300 g u mužov, u žien je to asi 250 g.

Nachádza sa v osrdcovníku (perikard)- vakovitý obal, medzi ním a samotným myokardom je malé množstvo tkanivového moku.

Povrch srdca tvorí epikard- väzivová vrstva s veľkým množstovm ciev a nervov. Pri obezite sa pod ním môže postupne ukladať vrstva tukového väziva, ktoré sťažuje činnosť srdca.

Najmohutnejšia časť je myokard- srdcový sval, v predsieňach tvorí len tenkú vrstvu (svalovina predsiene tvorí 2 vrstvy) a komory sú mohutnejšie (3 vrstvy).

Vnútorná vrstva sa nazýva endokard- vnútrosrdcie, tenká väzivová blana.

Stavba:

Srdce je rozdelené na 2 predsiene a 2 komory.

Pravá predsieň- tvoria ju 2 čast, do zadnej ústi horná a dolná dutá žila, predná časť vybieha do uška, ktoré je kratšie a širšie.

Ľavá predsieň- je menšia ako pravá, do jej zadnej časti vstupujú 4 pľúcne žily a predná časť vybieha do dlhšieho a užšieho uška.

Pravá komora- má polmesiačikovitý tvar, má vtokovú a výtokovú časť.

Ľavá komora- má oválny tvar, tiež rozlišujeme vtokovú a výtokovú časť.

V komorách sa nachádzajú papilárne svaly, k nim sa upínajú väzivové vlákna (šľachové struny), ktoré so napojené na chlopne

Chlopne:

a) AV- chlopne- atrioventrikulárne, cípaté, nachádzajú sa medzi predsieňami a komorami, pravá chlopňa je trojcípa, ľavá dvojcípa (mitrálna)

b) Semilunárne chlopne- polmesiačikovité, nachádzajú sa medzi komorami a a tepnami, zabraňujú spätnému toku krvi

Činnosť srdca

Súčasne pracujú obidve polovice srdca a prebieha srdcový cyklus, v ktorom rozlišujeme fázy:

1. diastola (ochabnutie) celého srdca- cípaté chlopne sú otvorené  a do predsiení sa vlieva krv

2. systola predsiení- predsiene sa sťahujú, komory sú ešte v diastole, AV chlopne sú otvorené, krv sa pretláča z predsiení do komôr

3. systola komôr- komory sa sťahujú, AV chlopne sa uzatvárajú, otvorené sú semilunárne chlopne, krv sa z komôr vytláča do tepien, predsiene sú už v diastole

4. diastola komôr- AV chlopne sa otvárajú a semilunárne sa zatvárajú

Celý srdcový cyklus sa opakuje pravidelne rytmicky.

Prejavy srdcovej činnosti:

srdcové ozvy- vznikajú pri uzatváraní chlopní (prvá ozva- hlbšia a dlhšia, uzatvárajú sa AV-chlopne, druhá ozva- kratšia a vyššia, zatvárajú sa semilunárne chlopne)

akčný potenciál- zobrazuje vyšetrenie EKG

pulzová vlna- vzniká roztiahnutím a stiahnutím tepien

tlak krvi- meráme hodnotu v momente systoly komôr (horná hodnota) a diastoly celého srdca, normálny tlak je asi 120/80

 

Prevodový systém srdca:

Zabezpečuje pravidelnú rytmickú a neúnavnú činnosť srdca. Tvorí ho špeciálny typ tkaniva s vlastnosťami nervového a svalového tkaniva. Vegetatívne nervy ho teda neriadia, len ovplyvňujú (zrýchľuje, znižuje tep).

Má štyri časti:

1. predsieňový uzol

2. predsieňovo-komorový uzol

3. Hissov zväzok

4. Purkyňeho vlákna

V predsieňovom uzle vznikajú impulzy, ktoré sa prenášajú prevodovým systémom srdca a umožňujú jeho činnosť. Tento impulz vzniká asi 70- krát za minútu. Prechádza do predsieňovo- komorového uzla, odtiaľ do Hissovho zväzku, ktorýprechádza prepážkou a delí sa na pravé a ľavé ramienko, tie sa rozvetvujú do Purkyňeho vláken.

 

Veľký krvný obeh

Začína sa v ľavej komore, krv sa vtláča do aorty, tepnami sa rozvádza do celého tela, tkanív, odovzdáva O2, horná a dolná dutá žila privádzajú odkysličenú krv do pravej predsiene.

 

Malý krvný obeh

= pľúcny obeh, začína sa v pravej komore, krv prechádza pľúcnym kmeňom, krv sa v pľúcach okysličuje a zbavuje CO2 ,4 pľúcnymi žilami sa vracia do ľavej predsiene.

 

Vrátnicový krvný obeh

Krv, ktorá sa zbiera vo vlásočniciach obklopujúcich tenké črevo (obsahuje rôzne živiny vstrebané z natrávenej potravy ), prechádza do žíl a tie sa spájajú do vrátnicovej žily (vena portalis). Vstupuje do pečene → v hepatocytoch sa  uskutočňuje látkový metabolizmus všetkých živín. Takáto detoxikovaná krv sa dostáva do pečeňovej žily (vena hepatica), ktorá vstupuje do dolnej dutej žily. Vrátnicový krvný obeh sa končí v pravej predsieni.

 

Najčastejšie srdcové ochorenia:

Infarkt myokardu- keď sa v koronárnej cieve vytvorí zrazenina, preruší sa

zásobovanie krvou určitých častí srdcovej svaloviny. Odumiera tkanivo a srdce prestáva plniť svoju funkciu.

Nedomykavosť chlopní= srdcový šelest- často vrodené ochorenie, spôsobené nesprávnou funkciou chlopní, krv sa vracia do dutiny,    z ktorej pôvodne pritiekla (čo vytvára špecifický zvuk → šelest)

Ischemická choroba srdca- je to nedokrvenie myokardu, prejavuje sa bolesťami, väčšinou je spôsobená aterosklerózou (ukladanie tuku a „zlého“ cholesterolu na stenách ciev, čo vedie k sťaženému prietoku krvi, pokročilé stavy sa riešia operačným zákrokom- angioplastika, kedy je do zúžených ciev zavedený balónik, ktorý cievu roztiahne a umožní prekrvenie.

Angina pectoris- príznakový súbor pri zúžení srdcových tepien, s následkom horšieho zásobovania krvou, kyslíkom. Prejavuje sa ostrou bodavou bolesťou za hrudnou kosťou. Označuje sa za jednu z foriem ischemickej choroby.

Hypertenzia- zvýšený tlak krvi v cievach, hodnota 140/90 a viac mm ortuťového stĺpca pri systolickom a diastolickom tlaku.

Faktormi na vznik srdcových chorôb sú fajčenie, nedostatok pohybu, dlhotrvajúci stres a dedičné faktory.

 

Použitá obrazová dokumentácia:

http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=6&file=srdcova

http://www.latinsky.estranky.cz/fotoalbum/obehova-soustava/obehova-soustava/hlavni-tepna-rez.png.html