Fylogenéza pohybovej sústavy:

Zabezpečuje pohyb jedinca a pohyb jednotlivých častí tela. Najjednoduchšími typmi pohybu na úrovni jednobunkovcov je amébovitý pohyb (cytoskelet → panôžky) a pohyb zabezpečený bičíkmi alebo brvami. U všetkých ostatných živočíchov je pohyb zabezpečený rôznymi typmi svalového tkaniva: 1. myoepitely- je najpôvodnejšie svalové tkanivo, vyskytuje sa u pŕhlivcov. Krycie bunky obsahujú kontraktibilné vlákna, teda plnia funkciu svalu.

2. hladké svaly- zabezpečuje pohyb u väčšiny prvoústovcov, vytvárajú kožnosvalový vak (vrecúško), v ktorom rozlišujeme pozdĺžnu, okrúhlu a priečnu svalovinu. Pohyb je zabezpečený striedavými kontrakciami týchto skupín svalov. Pohyb má plazivý charakter (napr. okrúhlovce), červovitý (napr. dážďovka). Pohyb je pomalý a neumožňuje presnú koordináciu pohybov. Hladké svalové tkanivo je tvorené vretenovitými jednojadrovými bunkami s veľkosťou do 200 mm. Spotrebováva málo energie, riadia ho vegetatívne nervy a hormóny.

3. priečne pruhované svaly- zabezpečujú pohyb u článkonožcov a všetkých druhoústovcov.

Drsnokožce a ryby majú bočný sval tvorený myomérami, ktoré sa postupne kontrahujú, čo umožňuje rytmické vlnenie tela. Štvornožce majú špecializované skupiny svalov, ktoré umožňujú rôznorodý typ pohybu (kráčanie, lietanie, plazenie, skákanie). Je oveľa dokonalejšie ako hladké svalstvo. Tvoria ho svalové vlákna- súbunie (syncítium)- mnohojadrový útvar s dĺžkou 1-40 cm, má valcovitý tvar a všetky organely sú zatlačené tesne pod povrch sarkolémy (cytoplazmatická membrána svalovej bunky). Svalové vlákna tvoria svalové útvary myofibrily (100-1000 v jednom svalovom vlákne).

4. Srdcový sval- tvorí len srdce. Stavebnou jednotkou je jednojadrová svalová bunka v tvare písmena Y. Bunky sú usporiadané v zložitej priestorovej sieti. Jej súčasťou sú schodovito usporiadané prúžky- interkalárne disky.    Takáto stavba umožňuje prenos vzruchu prevodovým systémom srdca. Umožňuje, aby srdce pracovalo rytmicky, bez únavy a s veľkým výkonom.

 

Sval (musculus) ako orgán je vytváraný zväzkami svalových vlákien, ktoré sa spájajú do zväzočkov (10-100 svalových vlákien) obalených riedkym väzivom. Celý sval je pokrytý fasciou- väzivovým obalom. Chvost aj hlava svalu prechádzajú do šľachy (tendo), ktorá sa upína ku kosti tak, že vlákienka prerastajú až do kosti.

 

Svaly delíme:

a) podľa funkcie:

ohýbače (flexory) – vystierače (extenzory)                                                                                                     

priťahovače (adduktory) – odťahovače (abduktory)                                                                                            

zvierače (sfinktory) -  rozširovače (dilatátory)

b) podľa vzájomnej činnosti:

synergisti- pracujú rovnako

antagonisti- rozdielne (napr. jeden priťahuje, druhý odťahuje)

c) podľa tvaru:

vretenovité (dvojhlavý sval ramena), ploché (priamy brušný sval), kruhové (kruhový očný sval), krátke

d) podľa smeru svalových vlákien:

priame, šikmé, priečne,

e) podľa upnutia k šľachám:

vretenovité, pierkovité, polpierkovité

Svaly tvoria 2 typy svalových vlákien: Červené- obsahujú veľké množstvo myoglobínu (pigment, na ktorý sa viaže O2 z  hemoglobínu), v porovnaní s bledými sú vytrvalejšie. Biele (bledé)- obsahujú menej myoglobínu, sú schopné veľkého ale krátkodobého výkonu. Sval môže vykonávať rôzne typy práce: 1. izotonická- napätie zostáva rovnaké, ale mení sa dĺžka svalu, 2. izometrická- mení sa napätie, nie dĺžka, 3. auxotónia- mení sa dĺžka aj napätie svalu

Svalové tkanivá  tvoria vždy špecializované svalové bunky, v ktorých sa nachádzajú fibrilárne bielkoviny:   

1. aktín - tvoria ho tenké, približne 3 nm dlhé vlákna

2. myozín- hrubšie zväzky vláken s hlavicami

3. tropomyozín, troponín – viaže sa s aktínovými vláknami, má aj regulačnú funkciu, pretože pri nízkej hladine Ca+, bráni vzniku aktinomyozínového komplexu. Pri zvýšení Ca+ umožňujú posúvanie aktínových a myozínových vláken a zachytávanie  myozínových hlavíc k aktínových vláknam.

Aktínové vlákna sú ukotvené v Z línii tvorenej troponínom a tropomyozínom. Tento úsek je svetlý a nazývame ho izotropný. Myozínové vlákna tvoria tmavý anizotropný úsek ukotvený v M línii. Z a M línie sa pravidelne striedajú, úsek od jednej Z línie po druhú Z líniu nazývame sarkoméra. Môže sa samostatne kontrahovať. Priečne pruhovaný sval je schopný kontrakcie a relaxácie. Z nervovej sústavy prichádza vzruch do nervovosvalovej (motorickej) platničky (modifikovaný typ synapsie, končia sa v nej telodendrie neurónu- nervovej bunky). Vzruch spôsobí depolarizáciu sarkolémy svalového vlákna mediátorom, ktorý sa uvoľňuje do štrbiny (pri svaloch je mediátorom vždy acatylcholín). Depolarizácia zvýši koncentráciu katiónov Ca, ktoré sa uvoľnia zo sarkoplazmatického (endoplazmatického) retikula. Naviažu sa na troponín, čím sa zmení konfigurácia tropomyozínu a aktínu, sprístupnia sa väzbové miesta pre myozín. Vďaka energii z ATP sa mení poloha myozínových hlavíc z 90º uhla na 45º uhol a dochádza k posúvaniu aktínových a myozínových vláken- kontrakcii.

 

Pohybová sústava človeka

Svaly tvoria u mužov 35-40 % hmotnosti tela, u žien 30-35 %. Ľudské telo tvorí viac než 600 svalov.

Svaly hlavy   

Tvoria ich dva typy svalov s rozličnou funkciou : žuvacie svaly a mimické svaly.

a) mimické svaly(pripájajú sa na kožu, jej pohybom umožňujú vytvoriť výraz tváre)                                             šľachovitá prilbica – prekrýva celú klenbu lebky a zrastá s kožou na hlave

záhlavný sval (musculus occipitalis)- je párový, vyrovnáva vrásky na čele

čelový sval (m. frontalis)- vyťahuje obočie a zvrašťuje čelo

kruhový očný sval (m. orbicularis oculi)- tvorí podklad viečok, je to zvierač

ústny kruhový sval (m. orbicularis oris)- tvorí podklad pier, zvierač

tvárový/ trubačský sval (m. buccinator)- je podkladom líc, zúčastňuje sa mechanizmu žuvania

jarmový sval (m. zygomaticus)- veľký jarmový sval vyťahuje kútiky úst hore a do strán, čím umožňuje úsmev, malý jarmový sval vyťahuje hornú peru

b) žuvacie svaly- pohybujú sánkou:

spánkový sval (m. temporalis)- upína sa k spánkovej kosti, priťahuje sánku k čeľusti, umožňuje jej pohyb

vonkajší žuvací sval (m. masseter)- priťahuje sánku k lebke, žuvanie

Svaly krku

kožný sval (platysma)- začína v podkoží prednej steny hrudníka a upína sa na podkožné väzivo v dolnej polovici tváre

zdvíhač (kývač) hlavy (m. sternocleidomastoideus)- párový sval, rozlišujeme pravý a ľavý kývač, začína na hrudnej a kľúčnej kosti, upína sa k spánkovej kosti

šikmé svaly krku (m. scaleni)- umožňujú pohyb hlavy- otáčanie

dlhý krčný sval (m. longus capitis)- upína sa ku krčným a hrudným stavcom

nadjazylkové a podjazylkové svaly- vytvárajú dno ústnej dutiny, podieľajú sa na činnosti hrtanu.

Svaly trupu

a) svaly hrudníka

veľký prsný sval (m. pectoralis major)- zbieha sa smerom k ramenu, upína sa k ramennej kosti

malý prsný sval (m. pectoralis minor)- spolu s veľkým prsným svalom sú synergisti, podieľajú sa na nadvihovaní hrudníka, čím napomáhajú dýchaniu

podkľúčny sval – nachádza sa medzi kľúčnou kosťou a prvým rebrom

pílové svaly- napr. malý pílový sval (m. serratus anterior)- začínajú pri rebrách a upínajú sa k lopatke

vonkajšie a vnútorné medzirebrové svaly (m. intercostales)- umožňujú pohyb hrudníka, hlavné dýchacie svaly spolu s pílovými svalmi a bránicou (diaphragma)- stred tohto svalu tvorí plochá šľacha, oddeľuje brušnú od hrudnej  dutiny, avšak prechádza ňou pažerák a hlavná vetva aorty

Pozn. : Dýchanie poznáme kostálne (dochádza k pohybu hrudného koša, väčšinou u žien) a abdominálne ( na dýchaní sa podieľa viac bránica, čo sa prejavuje nápadnejším pohyb brucha pri dýchaní, prevažuje u mužov a detí)                          

b) svaly brucha

priamy sval brucha (m. rectus abdominis)- je rozdelený pozdĺžne vodorovnou priehradkou a tromi šľachovitými priečkami, vytvára „tehličky“, umožňuje predklon a tiež brušný lis (silný tlak spôsobený stiahnutím svalov, využíva sa pri defekácii- vyprázdňovanie stolice a tiež pri pôrode)

vonkajší a vnútorný šikmý sval (m. obliguus abdominis externus / internus)- umožňuje rotáciu trupu

priečny sval brucha (m. transversus)- tvorí vnútornú vrstvu svalov, podieľa sa na brušnom lise

driekový sval- vytvára zadnú časť brušnej dutiny bránica

c) svaly chrbta

lichobežníkový sval (m. trapezius)- začína pri záhlavnej kosti, pokračuje popri krčných a hrudných stavcoch, cez hrebeň lopatky a upína sa k ramennej kosti

najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi)-  prechádza od krížovej kosti až k ramennej kosti

pílovité svaly (m. serratus posterior)- vytvárajú vnútornú časť svalov chrbta, nachádzajú sa pod najširším svalom chrbta

vzpriamovač chrbtice- upína sa k stavcom, umožňuje rovné držanie chrbtice

svaly panvového dna- svaly, ktoré uzatvárajú brušnú dutinu, prechádzajú močová rúra a pošva, ich súčasťou je aj

zvierač konečníka- kruhový sval, reguluje vyprázdňovanie, jeho činnosťou je defekácia

 

Svaly končatín

a) svaly hornej končatiny

deltový sval (m. deltoideus)- začína sa na kľúčnej kosti a hrebeni lopatky, upína sa k ramennej kosti

podlopatkový sval (m. subscapularis)

dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii)- začína  na ramennom kĺbe a na hákovitom výbežku lopatky, upína sa až k vretennej kosti

trojhlavý sval ramena (m. triceps brachii)- začína na lopatke a ramennej kosti, upína sa k výbežku lakťovej kosti

svaly predlaktia- začínajú na ramene alebo lakťovej a vretennej kosti, upína sa na kosti zápästia

svaly ruky- nachádzajú sa na dlaňovej strane, začínajú na kostiach zápästia a upínajú sa k článkom prstov- palcový a malíčkový sval

b) svaly dolnej končatiny

bedrovodriekový sval (m. iliopsoas)- vnútorný, zúčastňuje sa predkláňania a vytáčania stehna smerom von

najväčší sedací sval (m. glutaeus maximus)- vzpriamuje postavu a umožňuje kráčanie, pod ním je stredný a najmenší sedací sval (m. glutaeus medius / minimus)

štvorhlavý sval stehna (m. quadriceps femoris)-  upína sa na panvu, 3 ďalšie časti svalu sa upínajú na stehennú kosť, píšťalu a jabĺčko v kolennom kĺbe

Poznámka: Paterálny reflex- podráždenie na tomto mieste úderom do kolena vyvolá vzpriamenie predkolenia

krajčírsky sval (m. sartorius)- najdlhší sval v ľudskom tele, začína na bedrovej kosti, prebieha šikmo cez stehno, upína sa k stehennej kosti

dvojhlavý sval stehna (m. biceps femoris)- začína na sedacej kosti, upína sa k lýtkovej

svaly predkolenia- na prednej strane sa nachádza predný píšťalový sval (m. tibialis anterior) a vystierač palca (m. extensor digitorum), ktoré zabezpečujú pohyb nohou a prstami. Na zadnej strane sa nachádza trojhlavý sval lýtka (m. triceps surae), vytvára podklad lýtka, napája sa Achillovou šľachou na pätovú kosť.

Svaly nohy- stupajový sval a ohýbače prstov