Blastogenéza – je súčasťou zárodočného vývinu, začína oplodnením vajíčka (splynutím haploidných gamét n (pohlavných buniek s polovičným počtom chromozómov)), po ktorom nasleduje splynutie dvoch haploidných jadier, pričom vzniká diploidná zygota (2n ). Potom nasledujú rýchlo po sebe nasledujúce mitózy (nepriame delenia bunky). Tomuto procesu hovoríme brázdenie vajíčka (ryhovanie), prvýkrát bolo skúmané u Hubiek.

Postupne vznikajú tieto útvary:              

 

1. Morula– je to prechodný homogénny útvar guľovitého tvaru, postupne vzniká v strede dutina a bunky sa zoraďujú na povrchu a vzniká útvar:                                                                                                                                                                                                                                  2. Blastula– vnútri sa nachádza prvotná telová dutina  blastocélom, preliačovaním vzniká útvar:  3. Gastrula – kde rozlišujeme zárodočné listy  (vrstvy)  vonkajší ektoderm a vnútorný endoderm. Miesto, kde sa spájajú nazývame prvoústa (blastopórus). Dutina vo vnútri sa nazýva prvočrevo.

U trojlistovcov pokračuje blastogenéza tak, že sa zakladá aj tretí zárodočný list. Invagináciou sa vytvárajú vyliačeniny, ktoré sa vyvinú do tretieho zárodočného listu mezodermu. Mezoderm uzatvára 2. telovú dutinu célom (coelom). Okrem najdokonalejšieho typu telovej dutiny célomu existujú aj primitívnejšie typy.

  • Schizocél – 3. zárodočný list je vo forme rozptýlených buniek, napr.  u ploskavcov → ich telo je mäkké, dorzo-ventrálne sploštené telo
  • Pseudocél– typický pre kmeň Okrúhlovce (Hlístovce), rozptýlené bunky netvoria súvislú vrstvu, ale sa zatláčajú k ektoderme a priestor medzi endodermom vyplní tekutina→ hydroskelet (vystužuje telo→ okrúhly tvar)

  • Mixocél– je taký typ telovej dutiny, keď sa spočiatku (v larválnom štádiu) vyvinie célom a neskôr sa táto dutina redukuje len na dutinu obklopujúcu srdce (perikard) a pohlavné žľazy (gonocél). Je charakteristický pre kmeň mäkkýše.

Typickým znakom prvoústovcov je to, že sa ústny otvor vytvára v mieste pôvodného blastopórusu (začiatok TS). Análny otvor sa prelamuje opačnej strane. Niektoré (ploskavce) nemajú análny otvor, iba tráviacu dutinu → chýba tráviaca rúra. Takýto spôsob brázdenia vajíčka ovplyvňuje aj umiestnenie ďalších orgánových sústav.

Prvoústovce majú obehovú sústavu na chrbtovej strane, nad tráviacou rúrou. Nervovú sústavu na brušnej strane, pod tr. rúrou.

U druhoústovcov sa ústny otvor prelamuje druhotne a na mieste prvoúst vzniká análny otvor→ NS na chrbtovej strane a OS na brušnej.

Do skupiny prvoústovcov zaraďujeme kmene: ploskavce, okrúhlovce, páskovce, mäkkýše, vírniky, obrúčkavce, článkonožce…

Ploskavce (Plathelminthes)

stavba a povrch tela: sú drobné, často parazitické organizmy, ich telo je  sploštené, povrch tela tvorí jednovrstvová pokožka, pod ktorou sa nachádzajú 2-3 vrstvy pozdĺžnych a okrúhlych svalov spolu s pokožkou tvoria kožnosvalové vrecúško (→ červy (Vermes))

TS- tvorí ju tráviaca dutina- ústny otvor, vychlípiteľný hltan, slepé vetvy čreva. Endoparazitické ploskavce (pásomnice) nemajú TS!

DS- dýchajú povrchom tela

OS- slabo vyvinutá         

VS- majú protonefrídie, ktorých základom sú plamienkové bunky, ktoré zberajú odpadové látky z tráviacej dutiny

NS- skupiny nervových buniek tvoria v hlavovej časti mozgové gangliá, z ktorých, vychádzajú do celého

RS- je ovplyvnená parazitickým spôsobom života, väčšinou sú hermafroditi a oplodnené vajíčka prechádzajú  viacerými larválnymi štádiami a môžu striedať medzihostiteľov.

Patria sem: 1.  Ploskulice (Turbellaria) – sú  voľne žijúce, zástupcom je ploskula mliečnobiela, žijú vo vlhkom

prostredí, jej maximálna veľkosť je 3 cm, majú dobrú regeneračnú schopnosť.

2. Motolice (Trematodes) - sú parazitické organizmy (ekto aj endoparazity), veľkosť tela 1- 3mm,

telo sploštené, majú 2 prísavky- ústnu a brušnú. Zástupcom je motolica pečeňová- jej konečným hostiteľom sú

prežúvavce, najmä ovce, medzihostiteľ je vodniak malý. Jej vývin má viacero štádií: obrvená larva miracídium,

rédia a cerkárie.

Krvnička (dvojprísavnica) močová- spôsobuje ochorenie močového mechúra- bilharzióza  (aj u človeka).

3. Pásomnice (Cestodes)- výkalmi sa dostávajú von oplodnené vajíčka, ktoré sa krmivom dostávajú

do tela hovädzieho dobytka, ošípaných, kde vytvoria útvar úhor, z neho sa v tele hostiteľa uvoľní hlavička

(scolex) s prísavkami a krčkom, dopĺňajú sa ďalšie články. Zástupcom je pásomnica dlhá, venčeková, motožková.

Škárovec- parazituje v čreve, nákaza prostredníctvom  úhorov v tepelne nespracovanom rybom mäse (sushi).

Okrúhlovce (Nemathelminthes)

najdôležitejšia je trieda 1. Hlístovce (Nematoda) kam patria rady háďatká (parazity rastlín- háďatko repové, zhubné), hlísty (parazitujú v tenkom čreve- hlísta ľudská), mrle (v hrubom čreve), nitkovce a vlasovce (svalovec špirálový, miazgový- upcháva lymfatické cievy, spôsobuje ochorenie elefantiáza,vlasovec očný- spôsobuje zápaly očí, slepotu)

 

Páskovce (Nemertini)

majú už tráviacu rúru, uzatvorenú cievnu sústavu, okolo týchto ciev sú uložené solenocyty (protonefrídie- obrvené plamienkové bunky), napr. páskovka najdlhšia- najdlhší bezstavovec, až 40m dlhá

 

Vírniky (Rotifera)

malé živočíchy, žijúce vo vode a vlhkom prostredí, sú zaujímavé tým, že majú diferencovanú tráviacu sústavu,       v ktorej sa nachádza hepatopankreas, rozmnožujú sa partenogeneticky.

 

Mäkkýše (Mollusca)

Žijú prevažne vo vode, veľkosť ich tela je rôznorodá,

stavba tela: je mäkké, nečlánkované, telovú dutinu tvorí dutina osrdcovníka perikard a pohlavných žliaz- gonocél. Povrch tela tvorí jednovrstvová pokožka obsahujúca veľké množstvo žliaz, ktoré produkujú hlienovitý sekrét.Tie, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane plášťa vylučujú sekrét tvoriaci schránku (ulity- ulitníky, lastúry-lastúrniky, u hlavonožcov vonkajšia schránka zaniká a pozostatkom je sépiová kosť).

Schránka je tvorená 3 vrstvami: 1. vonkajšia- je z organickej hmoty- konchiolín- bielkovina tvoriaca vonk. schránku mäkkýšov, je pigmentovaná

                                                2. stredná- z anorg. hmoty, je tvorená stĺpikmi uhličitanu vápenatého CaCO3

                                                3. vnútorná- perleťová, tvoria ju kryštáliky aragonitu

Vznik perál- aragonit sa ukladá okolo cudzorodého materiálu (napr. zrnko piesku) v lastúre perlorodky pravé perly morských perlorodiek sú pravidelne guľaté, pričom u sladkovodných majú nepravidelný tvar.

Hoci je schránka pevná, rastie spolu so živočíchom.

Hlavonožce majú v koži chromatofory → farebné prispôsobenie prostrediu

TS- Tráviaca rúra je značne diferencovaná, v ústnej dutine sa nachádza radula- chitínová vrstva na jazyku, ktorá zabezpečuje „strúhanie“ potravy. Slinné žľazy obsahujú aj malé množstvo kyselín, napr. slabá HCl, H2SO4. Majú pomerne veľký žalúdok, črevo rozdelené na tenké a hrubé, análny otvor vyúsťuje do plášťovej dutiny. Dobre je vyvinutá veľká tráviaca žľaza- hepatopankreas- sú slepé vývody z čreva obklopené žľaznatou vrstvou, prebieha tu deaminácia- rozkladanie bielkovín, má funkcie pečene aj pankreasu.

DS- Väčšinou dýchajú žiabrami (kríčkové) uloženými v plášťovej dutine, ktoré vznikli silným prekrvením určitej časti plášťovej dutiny. Suchozemské ulitníky dýchajú pľúcami.

CS- otvorená, systém krátkych otvorených ciev, srdce sa nachádza v osrdcovníku, vieme rozlíšiť 1 komoru  a 1-4 predsiene (pľúcnaté ulitníky majú 1 predsieň, hlavonožce počet predsiení podľa počtu párov žiaber) krvné farbivo hemoglobín, hemocyanín- obsahuje Cu → modrozelená farba hlavonožce majú uzavretú CS

VS-metanefrídie- lievikovité (obrvené) bunky sa otvárajú do dutiny osrdcovníka, vývody vyúsťujú do plášťovej dutiny, Bojanova žľaza vylučovanie mäkkýšov, ukladajú sa v nej odpadové látky vo forme vápenatých solí kyseliny močovej, vyúsťuje vedľa análneho otvoru. Lastúrniky majú tzv. Bysovu žľazu- vylučuje cementovitý výlučok, ktorým sa pripevnia na podklad

NS- gangliová, niektoré páry ganglií splývajú (hlavonožce- mozgový pár)

ZS- majú vyvinuté oči, ktoré dosahujú rôzny stupeň dokonalosti- ulitníky majú miskovité oči (jamkové) na tykadlách- sú jednoduché, zložené z rohovky a svetlocitlivých buniek, lastúrniky majú na okraji plášťa primitívne ploché oči, hlavonožce majú komorové oko- má rohovku, šošovku aj sietnicu. Niektoré druhy majú v nohe polohový orgán (statocysta), na hlave až dva páry tykadiel

R- suchozemské sú hermafroditi, majú priamy vývin (chýba larválne štádium), vodné- gonochoristi- ich larvy sú často parazitmi. Hlavonožce- jedno z ramien samcov sa mení na kopulačný orgán- hektokotylové rameno

Rozdelenie:

1. pamäkkýše- sú primitívne, napr. chitón zelený

2. schránkovce- sa rozdeľujú na triedy a) ulitníky

podtriedy: prednožiabrovce- žiabre majú pred srdcom, patrí sem močiarka živorodá, ostravka jadranská

zadnožiabrovce- žiabre uložené za srdcom , napr. morský zajac / zajo farbiaci

                 pľúcnaté- spodnooké (vodné)- vodniak malý, kotúľka

stopkatooké (suchozemské)- slimák záhradný, jantárovka, slizniaky, slizovce

                                                             b) lastúrniky

majú vonkajšiu schránku lastúru, morské: hrebenatka jakubská, ustrica jedlá, perlorodka morská

sladkovodné: korýtko rybničné, perlorodka riečna

                                                           c) hlavonožce

najdokonalejšie prvoústovce, štvoržiabrovce- lodička hlbinná, dvojžiabrovce- sépie (8+2 ramien)- sépia obyčajná, kalmár obyčajný, chobotnice (Octopoda) 8 ramien, napr. chobotnica pobrežná

 

Obrúčkavce (Annelida)

- žijú vo vlhkom prostredí, majú valcovité telo- je segmentované (homonómna článkovanosť / segmentácia)

- majú dobre vyvinutú 2. telovú dutinu célom je segmentovaný, články sú vo vnútri oddelené blanitými prepážkami(disepimenty)

Povrch tela tvorí jednovrstvová pokožka chránená kutikulou, obsahuje žľaznaté bunky, svaly sú tvorené pozdĺžnou a okrúhlou svalovinou

TS- jednoduchá tráviaca rúra, ústny otvor, hltan, črevo, análny otvor

DS- vodné majú žiabre (mnohoštetinavce) a suchozemské (máloštetinavce) dýchajú povrchom tela

CS- uzatvorená, na chrbtovej časti  zhrubnutá cieva s funkciou srdca

VS- v každom článku je jeden pár metanefrídií, pričom lievik vyúsťuje vždy do druhého článku

NS- rebríčková- nervové pásy- konektívy, komisúry                                                

 

trieda: Mnohoštetinavce (Polychaeta)- najmä morské, končatiny parapódiá, oddelené pohlavie, vyvíjajú sa prostredníctvom larvy- trochofóry → nepriamy vývin patrí sem Palolo zelený (Eunice viridis)- 2 časti tela nepohlavná a pohlavná – koniec tela, vyplnená vajíčkami, táto časť sa odtŕha, v oblasti Tichomoria sa konzumujú. Afroditka plstnatá- husto porastená štetinami , osídľuje pobrežné dná európskych morí Kovalovka dutinková- žije prisadnuto, Hypánia sladkovodná- žije aj v Dunaji

trieda Máloštetinavce (Oligochaeta)- z každého článku vyrastajú štetiny (v štyroch zväzočkoch), v prednej časti tela je vytvorený opasok (clitellum), sú obojpohlavné, vývoj je priamy patria sem Dážďovka zemná (Lumbricus terrestris)- žije v pôde, významne sa podieľa pri tvorbe humusu Dážďovka svietivá- horský druh, pri podráždení vylučuje svetielkujúci sliz, Dážďovka obrovská, hnojová…Tubifex bahenný- žije na dne sladkých vôd, jeho krv obsahuje hemoglobín

trieda: Pijavice (Hirudinea)- majú sploštené telo, vonkajšia článkovanosť nezodpovedá vnútornej (počet vonkajších článkov je väčší), žijú v sladkých vodách paraziticky alebo dravým spôsobom, pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)- živí sa krvou, od stredoveku sa využívala na lekárske účely- na odsávanie krvi pri vysokom krvnom tlaku a na rozpúšťanie krvných zrazenín, Pijavica konská- je najväčšia, vyše 10 cm, je dravá, živí sa vodnými živočíchmi.

 

Článkonožce (Arthropoda)

 

Telo je heteronómne článkované, splývaním článkov vznikli segmenty tela: hlava (caput), hruď (thorax), bruško (abdomen), niektorým hlava s hruďou zrástli do hlavohrude (pavúky), alebo do jedného celku (kosce).

Vytvorili sa priečne pruhované svaly, ktoré sa upínajú k vonkajšej kostre- tá je tvorená polysacharidom chitín, môže byť prestúpená aj anorganickými látkami (inkrustovaná)- CaCO3

Zo všetkých článkov neskôr postupne len z hrudných článkov vyrastajú končatiny.Evolučne sa u nich objavuje prvá pravá končatina tvorená pohyblivo spojenými článkami, na ktorých rozlišujeme časti: panvička, predpanvička, stehno, holeň, labka. Končatiny aj ústne ústroje jednotlivých druhov u hmyzu sa prispôsobili funkcii:

 

TS- začína sa ústnym otvorom, ktorý je rôzne modifikovaný  od spôsobu výživy, je obklopený premenenými

končatinami- u bezhryzadlovcov sú to klepietka (chelicery) ahmatadlá (pedipalpy), u hryzadlovcov je

vytvorená horná pera, čeľuste, hryzadlá, spodná pera. Tráviaca rúra je rozdelená na 3 časti: 1. hltan, pažerák

2. žalúdok

3. črevo

Od začiatku a koniec je ektodermálneho pôvodu, stredná časť sa vyvíja z mezodermu.

DS- dýchajú: a) celým povrchom tela (napr. roztoče, chvostoskoky)        c) pľúcnymi vakmi (pavúky)

b) žiabrami (rak)                                                                   d) vzdušnicami (hmyz)

CS- majú otvorenú CS, telová tekutina je hemolymfa, funkciu srdca plní časť chrbtovej cievy (rúrkové srdce)

VS- metanefrídie, môžu byť rôzne modifikované: antenálne žľazy – na tykadlách, maxilárne žľazy- na hryzadlách, koxálne žľazy- na končatinách u vzdušnicovcov sa vytvorili Malpighiho trubice- systém rozvetvených rúrok vyúsťujúcich do zadnej časti čreva

NS- gangliová, mozgové gangliá sú veľké a umožňujú vznik zložitých reflexov  → inštinktívne správanie (napr. činnosť mravcov, včiel)

ZS- dobre vyvinutá, hmat: majú typy hmatových tykadiel, zrak: jednoduché, častejšie zložené oči- tvorí ich veľký počet omatídií každé omatídium obsahuje svetlolomné teliesko a fotoreceptory,majú mozaikovité videnie, dobre odhadujú vzdialenosti

sluch: majú sluchový orgán- timpanálny orgán- ich stigmy sú prekryté blanou, ktorá sa rozkmitá (v tele sú mechanoreceptory, ktoré zachytávajú vlnenie), zvuky vydávajú trením krídel

R- sú gonochoristi, oplodnenie je väčšinou vnútorné → vytvorené kopulačné orgány- premenené časti článkov, u samíc časti vývodových ciev, prípadne sa vytvára kladielko- zahrotená rúrka (napr. lumok veľký, môže byť žihadlo u včiel)

nepriamy vývin- z vajíčka sa vyvíja larva, ktorá sa mení na dospelého jedinca, pričom rozlišujeme

a) nedokonalá premena- jedinec prechádza len larválnym štádiom, larva, ktorá sa niekoľkokrát zvlieka (instar- obdobie larválneho štádia ohraničené dvomi zvliekaniami pokožky – kutikuly) mení sa na dospelého jedinca- imago

b) dokonalá premena- larva je na začiatku úplne odlišná od dosp. jedinca, môže a nemusí mať končatiny, premena prebieha cez štádiá larva a kukly, v ktorej prebieha histolýza a histogenéza (telo húsenice sa najskôr rozloží a vytvára sa telo motýľa )

kmeň Článkonožce rozdeľujeme na 2 oddelenia: 1. Bezhryzadlovce – nemajú vytvorené hryzadlá, patria sem

podkmene: a) trilobitovce – prvé článkonožce, sú vyhynuté

  b)klepietkavce (Chelicerata)– majú vytvorenú hlavohruď a bruško, nemajú tykadlá, 1 pár klepietok, 2 páry  hmatadiel a 4 páry kráčavých nôh

1. trieda: hrotnáče- ostrochvost americký, sú takmer vyhynuté, majú silný pancier

2. trieda: pavúkovce- sú vždy suchozemské, dýchajú pľúcnymi vakmi, majú 8 jednoduchých očiek

rady: šťúry (Scorpionida)- na konci článkovaného bruška je hrot  s jedovou žľazou, sú živorodé, šťúr karpatský

šťúriky (Pseudoscorpionidea)- podobné šťúrom, bez jedovej žľazy, v domácnostiach šťúrik obyčajný-

veľkosť len niekoľko milimetrov, majú výrazné klepietkovité hmatadlá)

pavúky- hlavohruď, bruško, významné je mimotelové trávenie, na brušku vyvinuté snovacie žľazy,

vytvárajú kokóny (vajíčka obalené pavučinou), napr. križiak obyčajný (Araneus diadematus)

kosce- hlavohruď a bruško zrastá do 1 celku, 4 páry nápadne dlhých nôh, napr. kosec domový

        roztoče- hlavohruď zrastá s bruškom, sú dravé alebo parazity, napr. kliešť obyčajný ( Ixodes ricinus) – ektoparazit, živí sa krvou  

        hostiteľa, samička kliešťa pri nacicaní môže zväčšiť objem svojho tela 200x, prenáša baktériu spôsobujúcu

        ochorenie lymská borelióza a vírus spôsobujúci kliešťovú encefalitídu,

        zákožka svrabová kožný parazit, spôsobuje svrab

2. Hryzadlovce- charakteristické je pre ne  to, že majú na hlave

1-2 páry tykadiel, 1 pár  hryzadiel, 2 páry čeľustí, zvyčajne 2. pár čeľustí zrastie a vytvorí spodnú peru

podkmeň: 1. žiabrovce- trieda kôrovce- vodné živočíchy, dýchajú žiabrami, majú 2 páry tykadiel, končatiny sú

v rôznom počte, ale vždy sú dvojvetvové- horná vetva nesie žiabre (zvyčajne je prekrytá pancierom) a dolná

vetva je kráčavá, patria sem podtriedy: žiabronôžky- plávajú na chrbte, napr. žiabronôžka snežná

lupeňonôžky-majú veľké tykadlá, napr. dafnia, partenogenéza-

z neoplodnených vajíčok sa liahnu samičky

veslonôžky-napr. cyklop,  fúzonôžky- morské prisadnuté kôrovce

rakovce- majú vždy 20 článkov, hlava zrastením 5 čl., hruď z 8, bruško 7

  vidlonôžky, rovnakonôžky- nemusia žiť vo vode, napr. žižiavka múrová

desaťnôžky- plávajúce- kreveta, garnát obyčajný

lezúce- rak riečny, homár európsky, langusta obyčajná,

krab obyčajný

 2. vzdušnicovce - suchozemské, dýchajú vzdušnicami, majú jeden pár tykadiel a vždy len jednovetvové končatiny, triedy: stonožičky- žijú v pôde

                             málonôžky- napr. málonôžka zemná

                             mnohonôžky- plochuľa veľká

                            stonôžky- aj 20 cm, sú dravé

                            šesťnôžky- šutky, chvostoskoky, hmyz- rozdeľujeme na krídlovce a bezkrídlovce,

→ rady s nedokonalou premenou: podenky, vážky, crčky, ucholaky, modlivky, kobylky, pakobylky, šváby, vši,

bzdochy, cikády, voškovce (napr. voška maková, broskyňová- je pre ne typická partenogenéza, majú

bodavo-cicavé ústne ústroje, produkt ich tráviacej sústavy sa nazýva medovica)

→  rady s dokonalou premenou: sieťokrídlovce (mravcolev, zlatoočka škvrnitá), chrobáky (hryzavé ústne ústroje,

prvý pár krídel premenený na krovky), blanokrídlovce (včela, mravec), motýle (mlynárik kapustový, babôčka

pávooká, mole), dvojkrídlovce (muchy, komáre), blchy- ektoparazity, nemajú krídla