Endokrinológia- študuje pôsobenie hormónov na organizmus podľa toho, či hormóny pôsobia v org. alebo mimo neho

Hormóny sú organické látky so silným fyziologickým účinkom; tvoria sa v osobitných žľazách –endokrinné- prenášajú sa informačnými kanálmi, telovými tekutinami, prostredníctvom nervov k cieľovým orgánom. Podmienkou ich účinku je špecifická väzba na konkrétne bunky tkanív, orgánov. Tieto bunky majú špecifické molekulové štruktúry -receptory, ktoré viažu len určitý im zodpovedajúci hormón.

-delíme na: a)endohormóny- regulujú fyziologické deje vnútri tela

                    b) ektohormóny– produkujú sa vo vnútri tela, ale vylučujú sa do vonkajšieho prostredia a ovplyvňujú  fyziologické  deje iných jedincov toho istého druhu

Na bunky tkanív pôsobia: a) priamo- ovplyvňujú priepustnosť cytoplazmatickej membrány pre určité substráty, usmerňujú transport látok do konkrétnej bunky

                                           b) nepriamo- prostredníctvom enzýmu adenylcykláza, kt. spúšťa biochemickú reakciu

Tvorba hormónov závisí od zmeny koncentrácie hormónu v tele

Medzi hormonálnou a nervovou sústavou platí princíp spätnej väzby; pri nedostatočnom množstve hormónov aktivizuje žľazu na syntézu hormónu, pri zvýšenom množstve utlmuje činnosť žliaz → neurohormonálna regulácia organizmu

Z chemického hľadiska delíme hormóny na:

a) bielkovinovej povahy- väčšina hormónov, s molekulovou hmotnosťou 2000-100000 g ∙mol-1

b) odvodené od AK- nižšia relatívna molekulová hmotnosť 200-300 g ∙mol-1

c) steroidné hormóny- odvodzujú sa od sterolu a steránu, hormóny pohlavných žliaz a hormóny  kôry nadobličiek

Hormonálna regulácia bezstavovcov- obrúčkavce, kôrovce- neurosekrécia (hormóny vylučujú nervové bunky) hlavonožce- 1.krát endokrinné žľazy+ neurosekrécia

hmyz- špeciálne žľazy produkujúce h., neurosekrečné bunky-hormóny vylučujú nervové bunky- riadia rast , regeneráciu, zvliekanie kože, osmoreguláciu,zmenu sfarbenia a rozmnožovanie majú hormonálnu reguláciu skladajúcu sa z 2 zložiek:

-1. Neurosekrečné bunky – nachádzajú sa na povrchu mozgu v hlavovom gangliu

-2. Endokrinné žľazy- nachádzajú sa hrudi; hormóny, ktoré sú spojené s dokonalou a nedokonalou premenou hmyzu- zvliekací hormón- ekdysotropný h.- stimuluje zvliekacie procesy larvy a kukly

Juvenilný hormón – riadi dospievanie lariev, imág, brzdí dospievanie

Feromóny- ektohormóny- riadia medzidruhové vzťahy medzi jedincami- komunikácia- napr. rozmnožovanie, odovzdávanie informácií

 

Hormóny štítnej žľazy

 

 

Štítna žľaza -skladá sa z 2 lalokov uložených po bokoch hrtana. Základná štruktúrna a funkčná jednotka- drobné váčky (folikuly) s bielkovinovým roztokom- koloidom (jódované bunky)

Hormóny:

1. Tyroxín- na jeho produkciu je potrebný dostatočný prísun jódu (zdroj:napr. jodizovaná soľ), riadi celkový bazálny metabolizmus. Nepriamo riadi činnosť srdca, cievnej a nervovej sústavy.

Pri nadbytku -hypertyreóza – zvyšuje sa bazálny metabolizmus, symptómy: zvyšuje sa činnosť srdca, citlivosť, podráždenosť, únava, chudnutie…

Graavesova- Basedowova choroba - prejavuje sa zväčšenou štítnou žľazou (struma) a vystúpenými očnými  bulvami (exoftalmus). Z pečene sa stráca glykogén.

Pri nedostatku- hypotyreóza- znižuje sa bazálny metabolizmus,prísun energie, aktivita, činnosť krvnej a nervovej sústavy, ospalosť, priberanie. Spomalenie psychického a fyzického vývoja- kretenizmus. Silným podnetom pre vylučovanie tyroxínu je chlad.

2. Kalcitonín- znižuje  hladinu Ca v krvi, mäknutie kostí

3. Trijódtyronín- pôsobí spolu s tyroxínom, ovplyvňuje mnohé fyziologické deje v ľudskom tele

Celkovú činnosť štítnej žľazy riadia 2 mechanizmy- hormonálny (tyreostimulačný) a nervový .Štítna žľaza je veľmi prekrvená. Celkový objem krvi ňou prejde za 1 hodinu.

Zaujímavosť: Propyltiouracyl je hormón blokujúci činnosť štítnej žľazy, tým bráni žubrienkam premeniť sa na dospelé žaby. Podanie tyroxínu spustí metamorfózu.

 

Hormóny prištítnych teliesok

Prištítne telieska (glandula parathyreoidae)- 4 drobné žľazy uložené na zadnej strane štítnej žľazy.

-Parathormón (PTH)- riadi vstrebávanie Ca, P, rast kostí, aktivitu osteoblastov a osteoklastov v organizme,  Osteoklasty sú bunky rozrušujúce kostnú hmotu a vyplavujúce z nej Ca a P. Osteoblasty  Ca z krvi vychytávajú a používajú ho na obnovu kostí. Vylučovanie PTH- riadené hladinou Ca v krvi (spätná väzba). PTH zabraňuje ukladaniu Ca na šošovke oka. Ak PTH chýba nastávajú svalové kŕče.

 

Hormóny podžalúdkovej žľazy

Podžalúdková žľaza (pankreas)- obsahuje endokrinné bunky- Langerhansove ostrovčeky- je ich asi milión, obsahujú 4 typy buniek: α,β,γ,δ-bunky

1. Inzulín-produkujú ho β bunky, ktorý tvoria 2 bielkovinové reťazce (prvý reťazec A je vytvorený z 21 aminokyselín, druhý reťazec B z asi 30 aminokyselín, medzi nimi sa nachádzajú disulfidové väzby) pôsobí na prenikanie glukózy do buniek, a tým zvyšuje jej zužitkovanie a znižuje jej hladinu v krvi. Ovplyvňuje priepustnosť cytoplazmatických membrán buniek tak, aby mohla glukóza prejsť z krvi do vnútra bunky.Riadi premenu glukózy na tuky  a podporuje tvorbu bielkovín.Ovplyvňuje tvorbu glykogénu v pečeni. Inzulín podaný vo vyšších dávkach spôsobí hypoglykemický šok a hrozí smrť.  Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus). Toto ochorenie je dedičná (4 diabetogénne gény).

2. Glukagón- je polypeptid, antagonista inzulínu, t.j. zvyšuje hladinu glukózy v krvi, tak, že mobilizuje glykogén v pečeni. Nie je pre život nevyhnutný.

Hormóny nadobličiek

Nadobličky (glandulae suprarenales)- sú párové žľazy uložené na hornom póle obličiek. Majú dve časti, kôru a dreň, ktorých vývojový pôvod je odlišný a vylučujú svoje vlastné hormóny.

Hormóny kôry nadobličiek: – steroidné hormóny :

1. glukokortikoidy – ovplyvňujú metabolizmus bielkovín a sacharidov, uplatňujú sa pri záťaži organizmu,

napr. kortizol- zvyšuje rozpad bielkovín, uvoľňuje tuky, udržuje hladinu glukózy najmä v situáciách, keď sú na organizmus kladené vyššie nároky. Tlmí zápalové a alergické procesy.

2. mineralokortikoidy – ovplyvňujú vylučovanie iónov Na+ a K+ obličkami, napr. aldosterón - zvyšuje priepustnosť obličkových kanálikov pre ióny Na, čím uľahčuje jeho spätné vstrebávanie a podporuje vylučovanie iónov K z tela, riadi hospodárenie s vodou

V kôre sa tvorí tiež malé množstvo pohlavných  hormónov: testosterónu a estrogénu, ktoré za normálnych okolností nemajú podstatný význam.

 Hormóny drene nadobličiek: neurosekrečné

- adrenalín a noradrenalín. Obidva tieto hormóny pôsobia na rozklad glykogénu v pečeni, ↑ hladiny glukózy v krvi, povzbudzujú činnosť CS. Činnosť drene nadobličiek je riadená sympatickými. Oba h. sa uplatňujú pri stresových reakciách organizmu.

- adrenalín- vplávajú ochabnutím hladkých svalov v stenách ciev – rozširuje cievy, zväčšuje prietok krvi činnými svalmi. Rozširuje priedušky.Zvyšuje systolický krvný tlak

- noradrenalín-Zužuje cievy, zvyšuje systolický aj diastolický krvný tlak

- ich dlhodobé vylučovanie má negatívny dopad na organizmus (porážky, zlyhanie org.)

 Hormóny detskej žľazy (týmus)

 - je to sporná (netypická) endokrinná žľaza, skladá sa z 2 lalokov- nachádza sa za hrudnou kosťou, vylučuje hormón  Tymokrescín- brzdí predčasnú činnosť pohlavných žliaz detí, riadi nástup puberty, v puberte degeneruje. Má imunitnú funkciu – dozrievajú v nej T-lymfocyty

Hormóny pohlavných žliaz

Hormóny vaječníkov

Vaječníky (ovaria)-ženské pohlavné žľazy, ktorých úlohou je produkovať zrelé vajíčka schopné oplodnenia. Plnia aj úlohu endokrinnej žľazy s tvorbou hormónov.

1. Estrogén- ovplyvňuje vývin ženských pohlavných orgánov, tvorbu druhotných pohlavných znakov žien, ako aj menštruačný cyklus a pohlavné správanie sa ženy.

2. Progesterón- vytvára sa v žltom teliesku (Corpus luteum)-drobná žľaza, ktorá vzniká po ovulácii na mieste prasknutého Graafovho folikulu. Progesterón vytvára podmienky na uhniezdenie vajíčka. Žlté  teliesko blokuje dozrievanie ďalších vajíčok. Ak nedošlo k oplodneniu žlté teliesko zaniká. Ak oplodnenie nastane, žlté teliesko sa uchová ako žlté teliesko gravidity a progesterón sa tvorí ďalej, vajíčka nedozrievajú.

Hormóny placenty

- placenta- zabezpečuje vývoj plodu, výmenu látok medzi telom matky a plodu.

1. Choriogonádotropín- vplýva na udržanie žltého telieska. Po 3.mesiaci preberá placenta funkciu žltého telieska, koré zaniká.

2. Estrogén

3.Progesterón

Hormóny semenníkov

Semenníky (testes)-mužské pohl. žľazy. V ich semenotvorných kanálikoch vznikajú mužské pohl. bunky- spermie.  Okrem toho sa v nich vytvára mužský pohl. hormón- Testosterón- vplýva na vývin mužských pohl. orgánov, ako aj druhotných znakov. Ovplyvňuje pohl. správanie sa muža.

Hormóny hypofýzy

Hypofýza-podmozgová žľaza - malé oválne teliesko (asi 1 cm) uložené v tureckom sedle lebečnej spodiny

2 laloky- predný- ADENOHYPOFÝZA a zadný- NEUROHYPOFÝZA ; vývojovo, štruktúrne aj funkčne odlišné

Adenohypofýza- pravá žľaza s vnútorným vylučovaním, vylučuje 6 hormónov, ktoré riadia činnosť ostatných endokrinných žliaz; má nadradené postavenie v hormonálnej regulácii; zabezpečuje prepojenie s neervovou sústavou a hypotalamom, neurohormonálna regulácia- je zabezpečený  mechanizmus spätnej väzby

Hormóny adenohypofýzy:

1.Somatotropný hormón (STH, rastový h.)- ovplyvňuje celkový vývin organizmu, zlepšuje syntézu bielkovín, štiepenie tukov; rast kostí- pôsobí nepriamo- stimuluje tvorbu rastových faktorov, kt. sa tvoria v pečeni, obličkách a svaloch ). Nadbytok rastového hormónu v mladosti – nadmerný vzrast -gigantizmus. Jeho nedostatku – trpasličí vzrast - nanizmus. Veľké množstvo STH v dospelosti vyvoláva rast iba okrajových častí tela- akromegália. STH sa tvorí v noci

2.Tyreotropný hormón (TTH)-riadi činnosť štítnej žľazy a tvorbu jej hormónov

3. Adrenokortikotropný hormón- riadi činnosť kôry nadobličiek, tvorbu kortikoidov

4. Prolaktín (laktogénny h., PRL)- riadi činnosť mliečnych žliaz, udržiava po pôrode laktáciu, mužom ovplyvňuje rast prostaty

5. Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH)- riadi dozrievanie folikulov vo vaječníkoch,  podporuje rast semenotvorných kanálikov v semenníkoch.

6. Luteinizačný hormón (luteotropín, LH)- riadi činnosť vaječníkov, vyvoláva prasknutie steny Graafovho folikulu a vyplavenie zrelého vajíčka- ovuláciu. Vplýva na žlté teliesko. V žltom teliesku sa vytvára hormón progesterón

Neurohypofýza- tvorí hypotalamovo-hypofýzový komplex. Nie je pravou endokrinnou žľazou. Obidva jej h. sa tvoria v hypotalame a do zadného laloka sa dostávajú nervovými vláknami (schopnosť NB vytvárať hormóny-n eurokrínia). V zadnom laloku sa hormóny uskladňujú

Hormóny neurohypofýzy :1. Antidiuretický hormón (vazopresín, ADH)-riadi objem telových tekutín, zužuje cievy, riadi hospodárenie s vodou, zabezpečuje spätné vstrebávanie vody z primárneho moču.

2. Oxytocín- vyvoláva sťahy hladkých svalov maternice pri pôrode, riadi uvoľňovanie mlieka z mliečnych žliaz