Spojivá- sú to tkanivá mezodermálneho pôvodu, tvoria ich fixné aj pohyblivé bunky, obsahujú veľké  množstvo medzibunkovej hmoty tvorenej kolagénom a elastínom.

Ich funkciou je vypĺňanie priestorov medzi orgánmi, tvorba orgánových obalov, sú oporou tela, zvyčajne bývajú zásobárňou látok (napr. kosť obsahuje vápnik Ca). Majú tiež obrannú a transportnú funkciu (krv).

Typy spojív: väzivo, chrupka, kosť

Väzivo

Tvoria väzivové bunky fibrocyty, podľa zloženia a funkcie rozlišujeme:

  1. Riedke väzivo- (napr. podkožné, podsliznicové), vypĺňa priestory medzi orgánmi→ vmedzerené väzivo
  2. Retikulové väzivo- tvorí tenkú poprepletanú sieť v orgánoch, napr. v pečeni, slezine
  3. Tukové väzivo- bunky adipocyty obsahujú tukové kvapôčky
  4. Tuhé väzivo- kolagénové vlákna sú väčšinou usporiadané a preto odolné voči ťahu a tlaku (napr. šľachy)

Chrupka

Obsahuje veľké množstvo medzibunkovej hmoty tvorenej chondrínom (bielkovina, ktorá obsahuje kyselinu chondroitínsulfátovú)

vytvárajú ju chrupkové bunky chondrocyty- bunky uložené v puzdrách , tvoria izogenetické skupiny

V chrupkách nie sú  cievy ani nervy, rozlišujeme:

  1. Hyalínová (sklovitá) chrupka – má modrobielu farbu, pokrýva hlavice kĺbov kostí, vytvára chrupky dýchacích ciest, je veľmi tvrdá a krehká.
  2. Elastická chrupka- je žltej farby, obsahuje vlákna elastínu, vytvára základ ušnice, steny hrubých ciev, Eustachovu trubicu
  3. Väzivová chrupka- je biela, nepriesvitná, prevažujú v nej kolagénové vlákna, nachádza sa v medzistavcových platničkách.

Kosť

Je najtvrdší typ spojiva a tkaniva vôbec, zároveň je krehká, je prestúpená minerálnymi látkami (hlavne Ca, P), je popretkávaná cievami a nervami.

Kosť (os, ossis) je tvorená bunkami osteocyty- majú početné výbežky, sú uložené v komôrkach (lakúny)

v medzibunkovej hmote, sú usporiadané koncentricky a vytvárajú Haversov systém- v strede sa nachádza

Haversov kanálik, ktorým prechádzajú cievy.

Ďalším typom buniek sú osteoblasty- sú na spodnej strane okostnice, produkujú medzibunkovú hmotu a podieľajú sa na raste kostí do šírky a  rekonštrukcia (pri zlomeninách).

Osteoklasty majú opačnú funkciu- odbúravajú kostnú hmotu.

Typy kostného tkaniva:

  1. vláknitá- primitívnejšia, nachádza sa u rýb
  2. lamelózna- kostná hmota sa ukladá do osteónov, patrí semKOMPAKTNÁ kosť – tvorí vrchnú časť kosti,

    HUBOVITÁ kosť- sú to trámčeky kostného tkaniva tvoriace priestorovú sieť, voľné priestory vypĺňa kostná dreň.

 

Stavba kosti:

Na povrchu sa nachádza okostica (periosteum)- väzivová blana husto popretkávaná cievami a nervami, na jej vnútornej strane sa nachádzajú osteoblasty. Kompaktné kostné tkanivo prechádza do hubovitého tkaniva, vo vnútri sa nachádza kostná dreň (medulla ossium), pričom rozlišujeme červenú kostnú dreň- je krvotvorným orgánom, v dospelosti ostáva v plochých kostiach (hrudná, krížová) a žltú kostnú dreň- ukladá sa v nej tuk (stárnutím z nej nej môže vzniknúť sivá kostná hmota).

Kosti podľa tvaru: 

a) dlhé- rozlišujeme na nich epifýzy- koncové výbežky (horná a dolná epifýza), na ich vnútornej strane je hyalínna chrupka, medzi nimi sa nachádza diafýza (telo kosti).

b) ploché kosti- napr. lopatka, hrudná kosť

c) krátke kosti- stavce, zápästné a priehlavkové kosti

d) kosti nepravidelného tvaru- napr. sánka

Rast kostí: rast do šírky zabezpečuje okostica, rast do dĺžky- v dlhých kostiach sa nachádzajú rastové chrupky,

ktoré produkujú nové bunky, bunky sa mitoticky delia, kosti postupne osifikujú- menia sa z chrupky na osteocyty,

ukladá sa kostná hmota.

Vtáky a cicavce majú ukončený rast- detská žľaza týmus bráni činnosti pohlavných žliaz, keď však začnú produkovať pohlavné hormóny, zastavuje sa rast kostí, (niektoré stavovce, napr. ryby, rastú celý život).

Spojenie kostí:

a) nepohyblivé- je pevné, môže byť spojené 1. väzivom (šev- lebkové švy)  

- chrupkou- rebrá sú pripojené chrupkou na hrudnú kosť

- kostným tkanivom- napr. krížová kosť vznikla zrastením 5 stavcov

b) pohyblivé- kĺby: kĺb tvorí kĺbová hlavica a jama- sú pokryté hyalínovou chrupkou, priestor medzi nimi je vyplnený synoviálnym mokom (kĺbový maz- v kolene 1-2 ml), celé spojenie je spevnené kĺbovým puzdrom(opuchnutie kĺbu  spôsobuje  nadbytok moku vzniknutého v dôsledku úrazu, či prítomnosti patogénu-infekcia) kĺby môžu dopĺňať menisky (meniskus v kolennom kĺbe- chrupkovité mesiačikovité platničky)- vyrovnávajú nerovnosti                  

 

Fylogenéza opornej sústavy

Jednobunkovce- cytoskelet, dierkavce- schránky prestúpené CaCO3, mrežovce- schránky z SiO2

Vonkajšia kostra- prvoústovce: ulity (mäkkýše), lastúry (lastúrniky), chitínová vonkajšia kostra (hmyz)

Vnútorná kostra – chordáty (chorda dorsalis → chrbtica, lebka)

Drsnokožce- majú chrupkovitú kostru

Ryby majú už osifikovanú kostru (nemajú ale diferencované stavce, lebka je pevne spojená s chrbticou)

Obojživelníky- kostra je osifikovaná, stavce diferencované, 1. krčný stavec atlas umožňuje pohyb hlavy ↕, tyčinkovitá kosť urostyl umožňuje skákavý pohyb. Žaby majú hrudnú kosť, ale nie je vytvorený hrudný kôš

Plazy- osifikovaná kostra, diferencované stavce, stavce atlas a čapovec, ktorý umožňuje pohyb hlavy do strán ↔ majú pripojené rebrá k hrudnej kosti (u hadov chýba)

Vtáky- osifikovaná kostra, stavce diferencované, rebrá (3-9 párov), kosti sú pneumatizované

Cicavce- osifikovaná kostra, stavce diferencované: 7 krčných, 12-15 hrudných, 5-6 driekových, 4-5 krížových, 3- 50 chvostových stavcov. Veľká mozgovňa (vývin telencephalonu).

 

KOSTRA ČLOVEKA

Priemerná kostra obsahuje 206 kostí, tvorí približne 1/5 hmotnosti tela. Rozdeľujeme ju na 3 časti: kostra hlavy, trupu a končatín.

a) Kostra hlavy- lebka (cranium)

Rozlišujeme 2 časti: mozgová a tvárová časť

1. Mozgovú časť (neurocranium) tvoria:

Záhlavová kosť (os occipitale)- vznikla zrastením viacerých kostí, vytvára zadnú časť lebky, v jej strede je veľký záhlavový otvor (voramen magnum), ktorým prechádza miecha do mozgu. Dva kĺbové hrbolky zapadajú  do prvého stavca (atlas)- toto kĺbové spojenie umožňuje pohyb hlavou dopredu a dozadu.

Klinová kosť (os sphenoidale) – tvorí lebkovú bázu (spodinu)- jej stredný úsek s prínosovými dutinami, v časti tela klinovej kosti sa nachádza turecké sedlo, v ktorom je uložená hypofýza – podmozgová žľaza, tvorí spodnú časť očnice.

Spánkové kosti (ossa temporalia) sú párové kosti uložené po bokoch lebky, majú nepravidelný tvar, rovné časti sa nazývajú šupiny- majú viacero výbežkov (napr. jarmový výbežok sa spája so spánkovým výbežkom jarmovej kosti→ udávajú šírku tváre, tiež hlávkový výbežok, ktorý je u mužov mohutnejší, upína sa k nemu krčné svalstvo… ),  súčasťou spánkových kostí je skalná kosť- najtvrdšia kosť v ľudskom tele, je v nej uložený statoakustický orgán, prekrýva vnútorné ucho (kde sú 3 sluchové kostičky:kladivko, nákovka, strmienok).

Čuchová kosť (os ethoidale)- tvorí strop nosovej dutiny a prednú časť lebkovej bázy. Čuchová platňa má drobné otvory, ktorými sa dostávajú čuchové podnety do mozgu.

Čelová kosť (os frontale) – je nepárová, jej naj nápadnejšia časť je šupina (základ čela), ktorá je  u žien vyklenutejšia ako u mužov, nachádzajú sa tu tiež párové prínosové dutiny

Temenné kosti (ossa parietalia) – sú to párové kosti, tvoria vrchol lebkovej klenby, nepohyblivé spojenie s čelovou kosťou sa nazýva vencový šev, smerom dozadu je šípový šev.

 2. Tvárovú časť (splanchnocranium) tvoria:

Čeľusť (maxilla)- vznikla zrastením viacerých kostí, rozlišujeme telo a ložiskový výbežok ( je podkovovitého tvaru so vsadenými zubmi), podnebný výbežok → podnebná kosť (os palatinum) tvorí tvrdé podnebie).

Jarmové kosti (ossa zygomatica)- párové kosti, nachádza sa nad čeľusťou , vytvára jarmový oblúk  ( spolu s výbežkom spánkovej kosti).

Slzné kosti (ossa lacrimale)- párové kosti tvoriace vnútornú časť kostenej očnice, nachádza sa tu tiež priehlbina pre uloženie slzníka (ukladanie sĺz), otvor v slznej kosti spôsobuje prepojenie s nosovou dutinou.

Nosové kosti (ossa nasalia) -párové kosti, vytvárajú kostený základ nosa

Čerieslo (vomer)- vytvára časť nosovej dutiny, horná a dolná nosová mušľa zväčšujú jej plochu

Sánka (mandibula)- je mohutná kosť nepravidelného tvaru, kĺbovito spojená so spánkovou kosťou,sú  v nej zuby. Rozlišujeme telo čeľuste a výbežky (napr.  bradový výbežok- odlišnosť ľudskej kostry). Pohybuje sa v dôsledku činnosti žuvacích svalov, pod ňou sa nachádza jazylka (os hyoideum).

 

b) Kostra trupu- 1. Chrbtica (columna vertebralis)

Nazýva sa tiež osová kostra. Je dvakrát esovito prehnutá: smerom dopredu- lordóza, dozadu- kyfóza (v hrudnej a krížovej oblasti) chorobné vybočenie do strán- skolióza. Je zložená zo stavcov (vertebrae). 

7 krčných stavcov (vertebrae cervicales) (C1 – C7)

Prvý stavec sa nazýva nosič (atlas)- umožňuje pohyb hlavy ↕, nemá telo stavca, typický je veľký stavcový otvor, na priečny (krídlovitý) výbežok sa upínajú svaly, stavcovým otvorom prechádza miecha.

Druhý stavec čapovec (axis, epistropheus)- umožňuje otáčanie hlavy do strán ↔, má kolíkovitý výbežok (zub čapovca) tvoriaci s atlasom otáčavý kĺb.

Typický krčný stavec má aj telo aj tŕňový výbežok, stavcový otvor trojuholníkového tvaru, otvorom priečneho výbežku prechádza do mozgu chrbticová tepna.          

 

12 hrudníkových stavcov( vertebrae thoracicae) (T1 – T12)

Kĺbom sa na ne pripájajú rebrá,  tŕňový výbežok výbežok je dlhý a ostrý, stavcový otvor okrúhly a telo stavca obličkovitý tvar.

5 driekových stavcov (vertebrae lumbales) (L1 – L5)

Sú to najmohutnejšie stavce, medzi ktorými sú uložené hrubé medzistavcové platničky (skladá sa z pevného väzivového obalu a rôsolovitej drene, ktorá tlmí nárazy – chráni stavce a miechu pred poškodením, má rôznu hrúbku aj v rámci jej strán). Majú otvor trojuholníkového tvaru, telo je oválne a tŕňový výbežok menší a mierne ohnutý.

5 krížových stavcov (vertebrae sacrales)

zrástli do krížovej kosti, je súčasťou kostí panvy

 

4- 5 kostrčových stavcov (vertebrae coccygae)

 zrástli do kostrčovej kosti- sú rudimentom (pozostatkom) chvosta, má premenlivý počet stavcov.

Pozn. Atavizmus-  zriedkavé postihnutie ľudí, kedy sa prejavuje znak typický pre živočíchy, napr. chvost, nadmerné ochlpenie…

 

               

 

2. hrudník

Hrudná kosť (os sternum)- je to plochá kosť, ktorá je súčasťou hrudníkového koša, červená kostná dreň sa v nej zachováva po celý život. Skladá sa z rukoväte (horná časť, na ktorú sa pripája 1. pár rebier), tela a mečovitého výbežku.

Rebrá (costae)- 12 párov, vpredu sa spájajú s hrudnou kosťou a vzadu s hrudníkovými stavcami.

Pravé rebrá (prvých 7 párov) sa pripájajú chrupkou priamo na hrudnú kosť.

Nepravé rebrá (ďalšie 3 páry rebier) sa pripájajú na chrupky predchádzajúcich rebier.

Voľné rebrá (posledné 2 páry) sú voľne uložené, majú významnú úlohu v mechanizme dýchania.

 

c) Kostra končatín

 

Horná končatina

lopatkový pletenec : kľúčna kosť (clavicula)- dlhá kosť, esovito prehnutá,  lopatka (scapula)- je to plochá kosť, skladá sa z hrebeňa na chrbtovej strane, nadplecku, v lopatke sa nachádza jama ramenného kĺbu a hákovitý výbežok- pozostatok po krkavčej kosti.

Vlastná voľná končatina:

Ramenná kosť (humerus)- dlhá kosť, hornou kĺbovou hlavicou sa pripája na kĺbovú jamu na lopatke, dolnou stranou (lakťový kĺbom) sa spája s kosťami predlaktia.

Lakťová kosť (ulna)- dlhá kosť, smeruje k malíčku.

Vretenná kosť (radius)- dlhá kosť, smeruje k palcu. Ich dolné konce tvoria jamku zápästného kĺbu.

Supinácia- jav, keď sú  lakťová a vretená kosť rovnobežne vedľa seba (dlane smerom hore)

Pronácia- jav, keď sú tieto kosti mierne prekrížené (dlane dole).

Kosti zápästia (ossa carpi)- kostí je 8, uložené sú v 2 radoch po 4 kostiach. Prvý rad (bližšie k zápästiu) sa nazýva proximálny, druhý rad (ďalej od zápästia) je distálny.

 

Proximálny rad (od palca k malíčku):          Distálny rad (od palca k malíčku):

1. člnkovitá kosť (os naviculare)               5. väčšia mnohoranná kosť (os trapezium)

2. mesiačikovitá kosť (os lunatum)           6. menšia mnohohranná kosť (os trapezoideum)

3. trojhranná kosť (os triquetrum)            7. hlavičkatá kosť (os capitatum)

4. hráškovitá kosť (os pisiforme)              8. háková kosť (os hamatum)

Kosti záprstia (ossa metacarpi)– 5 kostí, spájajú sa zápästnými kosťami a kosťami článkov prstov.

Kostra prstov sa skladá z článkov (phalanges), palec je zložený z dvoch článkov, všetky ostatné prsty z troch článkov.

Dolná končatina

pripája sa k chrbtici panvovým pletencom → vytvára panvu (pelvis)- skladá sa z dvoch panvových kostí (ossa coxae), ktoré vznikli zrastením 3 kostí: 1. Bedrová kosť (ilium)- v jej tele sú jamy pre bedrové kĺby, širšiu časť tvoria lopaty- veľká panva. Tvorí bok hmatateľný pod kožou. 2.Lonová kosť (pubis)– panvové kosti sú vpredu spojené lonovou sponou (symfýzou)- spojené lonové kosti majú len cicavce. Za lonovou kosťou je malá panva. 3.Sedacia kosť (ischii)- nachádza sa vpredu dolu pod lonovou kosťou. Ženská panva je širšia a plytšia ako mužská, pretože plní funkciu pôrodných ciest.

 

Vlastná dolná končatina:

Stehnová kosť (femur)- je najdlhšia a najmohutnejšia kosť v tele. Jej horná epifýza (hlavica bedrového kĺbu) zrastá s diafýzou a spolu zvierajú uhol 125°.

Kolenný kĺb sa skladá z 3 kostí: spája sa stehnová kosť s píšťalou (tibia)- má ostrú hranu v priečnom priereze má trojuholníkový tvar a ihlicou (fibula)- tenká dlhá kosť, u vtákov sa nachádza len jej pozostatok.

Priehlavkové kosti (ossa tarsi)- je ich 7. Tvoria vonkajší a vnútorný lúč, pričom najväčšia kosť je pätová kosť

(calcaneus), pripája sa na ňu členková kosť (talus). Za pätovou kosťou sa nachádzajú 3 klinové kosti: (ossa cuneiformis), kockovitá kosť (os cuboideum), člnkovitá kosť (os naviculare).

Predpriehlavkové kosti (ossa metatarsi)- je to 5 kostí, nachádzajú sa medzi kosťami priehlavku a kosťami článkov  prstov (kostra prstov dolnej končatiny je stavbou a počtom článkov rovnaká ako kostra prstov hornej končatiny)