Základné princípy vylučovania (exkrécia):

Pri metabolických procesoch, ktoré prebiehajú v bunkách vznikajú splodiny látkovej premeny (odpadové látky), ktoré treba z bunky (tkaniva organizmu) odstrániť. Mnohé z týchto látok sú toxické, mohli by spôsobiť vážne ochorenia v dôsledku samootravy, pri neliečení až smrť.

Pri odstraňovaní odpadových látok sa vo fylogenéze vytvorili špecifické exkréčne orgány, ktoré majú nasledovné spoločné vlastnosti:

a) sú vždy v úzkom vzťahu  s telovými tekutinami  (výnimku tvoria bezstavovce)

b) odstraňujú z tela vodu a soli, čím sa podieľajú na regulácii osmotického tlaku a zabezpečujú stálosť vnútorného  prostredia – homeostáza

c) väčšinou majú podobu rúrok a v určitej časti dochádza k spätnému vstrebávaniu netoxických  látok (H2O, Na+, K+,  Cl-….), preto vylučovanie a vstrebávanie vyžadujú isté množstvo energie

Poznámka: Okrem špecializovaných orgánov na vylučovanie môžu vylučovať aj orgány, ktoré vykonávajú inú funkciu- napr. koža (pot), pľúca (CO2)

Fylogenéza:

1. vylučovanie celým povrchom tela - voľnou difúziou- charakteristické pre jednobunkovce (majú prispôsobenú  cytoplazmatickú membránu), vyskytuje sa aj u mnohobunkových vodných živočíchov. U niektorých je to jediný spôsob vylučovania u iných len doplnkové vylučovanie

2. pulzujúce vakuoly (kontraktilné)- sú vylučovacie organely niektorých druhov jednobunkovcov ich úlohou je prijímať odpadové látky z cytoplazmy a formou endocytózy ich vylučujú von z bunky

3. protonefrídie- sú typické pre kmeň ploskavce (Platheminthes)- napr. ploskula mliečnobiela. Základom protonefrídií je plamienková bunka, zložená z bunky s bičíkom, ktorý vháňa odpadové látky z tkanivového moku (medzibunkové priestory) do zberného kanálika. Špecifikom protonefrídií sú solenocyty- do jedného zberného kanálika vyúsťuje viacero plamienkových buniek.

4. metanefrídie- charakteristické pre kmeň obrúčkavce (Annelida). Základom sú bunky tvorené obrveným lievikom a kanálikom vyúsťujúcim na povrchu tela obrúčkavca. Obrvený lievik sa nachádza vždy v predchádzajúcom článku, kanálik prechádza cez disepimenty (blanité prepážky medzi jednotlivými článkami v tele) do ďalšieho článku.

5. Malpighiho trubice (rúrky)- sa nachádzajú u hmyzu, Malpighiho rúrky vychádzajú z rôzne členeného čreva, zberajú odpadové látky z tkanivového moku

Ďalšie typy žliaz: zelená žľaza (rak), antenálne (tykadlové) žľazy, koxálne (na končatinách), maxilárne (na hryzadlách)

 

6. obličky- všetky stavovce majú vyvinuté obličky, všetky vylučovacie sústavy zberali odpadové látky z tkanivového moku a u chordátov (stavovcov) dochádza k prepojeniu vylučovacej a obehovej sústavy, odpadové látky sú odstraňované z telovej tekutiny- krvi.

V rámci obličiek rozlišujeme nasledovné úrovne:

predobličky (pronefros)- okolo lievika sa nachádza klbko kapilár, takýto  typ sa nachádza u lariev obojživelníkov

prvoobličky (mesonefros)- zberný kanálik sa formuje a prehlbuje,klbko kapilár sa do neho začína vsúvať, u rýb, obojživelníkov

pravé obličky (metanefros)- zberný kanálik sa uzatvára- nazývame ho Malpighiho teliesko, vchádza do neho klbko kapilár (glomerulus), záladná stavebná a funkčná jednotka obličiek, nachádza sa u plazov, vtákov a cicavcov. Sú to mikroskopické jednotky sústredené do vylučovacieho orgánu oblička (nefros).

 

Vylučovacia sústava človeka:

 

Obličky (renes)- párový orgán, uložený v driekovej oblasti, ich veľkosť u dospelého človeka je približne 12 x 6 x3 cm, pre život nie sú nevyhnutné, majú fazuľovitý tvar, sú obalené väzivovým puzdrom a vrstvou tuku, na ich hornom póle sa nachádzajú nadobličky (žľazy s vnútorným vylučovaním, produkujú hormóny)

V priereze rozlišujeme 2 vrstvy- kôru a dreň.

1. Obličková kôra – je vonkajšia vrstva, tmavšia, pokrytá väzivovým puzdrom, obsahuje nefróny. Nefrón je základná funkčná a stavebná jednotka vylučovacej sústavy,  kôre obličiek ich je asi milión.

2. Dreň vytvárajú pyramídové útvary. Moč, ktorý vytvoria nefróny, zbierajú obličkové kalichy,tie vyúsťujú do obličkovej panvičky, z ktorej vychádza  močovod.

Stavba nefrónu- skladá sa z Malpighiho telieska (tvorí ho Bowmanov vačok a glomerulus- klbko krvných vlásočníc), a odvodových (stočených) kanálikov I. a II. stupňa, ktoré sú spojené Henleho kľučkou.

Tvorba moču- do obličiek  prívodnou tepničkou tečie krv s odpadovými látkami, v glomerule sa teda krv filtruje. Filtrácia krvi je založená na princípe rozdielu tlaku v glomerule a dutine Bowmanovho vačku. V dôsledku zvýšeného tlaku prechádzajú látky do Bowmanovho vačku (nesmú však prechádzať erytrocyty, bielkoviny – ich prítomnosť v moči znamená ochorenie). Vzniká primárny moč, ktorý ma podobné zloženie ako krvná plazma, denne sa vytvorí asi 120-180 l, prechádza cez stočené kanáliky I. stupňa, Henleho kľučkou a stočenými kanálikmi II. rádu, nastáva spätné vstrebávanie vody a dôležitých látok do krvi. Napr. Na+, Cl-, H2O, glukóza. Vstrebávanie vody riadi hormón vazopresín (antidiuretický hormón). Z primárneho moču sa stáva definitívny moč- číra, zlatožltá tekutina.Denné množstvo moču- diuréza je okolo 1-1,5 l. Zvýšený objem (nad 2 l) sa nazýva polyúria. Zástava moču je anúria.

Močovody (ureteres)- sú dlhé rúrky s dĺžkou približne 30 cm, sú schopné peristaltických pohybov (stiahnu sa asi 5 x za minútu. Moč je vtláčaný do močového mechúra.

Močový mechúr ( vesica urinaria)- je to dutý svalový orgán tvorený viacvrstvovou hladkou svalovinou, jeho objem je asi 1- 1,5 l (max). Vyprázdňuje sa reflexným dejom- močenie (mikcia). Vyúsťuje z neho močová rúra, ktorá sa u mužov napája na semenovody, u žien je kratšia (majú častejšie zápaly močových ciest).