Jednobunkové aj mnohobunkové eukaryotické, heterotrofné stielkaté organizmy so znakmi živočíchov aj rastlín. Tvoria samostatnú ríšu.

Stavba

a) bunka húb- na povrchu je bunková stena tvorená polysacharidom CHITÍN.  Plastidy chýbajú,

chlorofyl nie je prítomný! Zásobná látka je GLYKOGÉN a oleje.

b) stielka húb- tvoria ju hubové vlákna  HÝFY, môžu byť jednoduché aj rozvetvené,

bez priehradiek (plesne) alebo s priehradkami (vreckaté a bazídiové huby).

Spleť hýf sa nazýva MYCÉLIUM = podhubie. Niekedy môžu tvoriť aj nepravé pletivá -

plektenchým, pseudoparenchým – tvoria PLODNICE

Plodnice vreckatých húb majú miskovitý, hruškovitý alebo guľatý tvar. Plodnice bazídiových húb majú

hlúbik a klobúk.

Výživa

1. Saprofyty- zdrojom organických látok sú odumreté telá iných organizmov alebo org.  zvyšky

2. Parazity- žijú na povrchu alebo vo vnútri tiel hostiteľov (rastliny, živočíchy, človek)

3. Symbionti- MYKORÍZA- spolužitie s koreňmi rastlín

LICHENIZMUS- spolužitie húb s riasami alebo sinicami v spoločnej stielke lišajníka

Význam

Saprofyty sú dôležitými dekompozítormi v ekosystémoch (enzýmy rozkladajúce celulózu, drevo…)

→ kolobeh látok (mineralizácia).

Parazity spôsobujú ochorenia. Huby produkujú zložité organické látky, ktoré pôsobia na iné organizmy toxicky – aflatoxíny, amatoxíny. Inhibujú traskripciu a transláciu – antibiotiká.

Využívajú sa ako potraviny, v biotechnológiách, v potravinárstve (kvasinky, výroba octu, plesnivých syrov), farmaceutickom priemysle (antibiotiká).

 

Rozmnožovanie

a) nepohlavné- prevláda pri priaznivých podmienkach prostredia

    • pučanie (kvasinky)
    • výtrusy – exogénne- oospóry, chlamidiospóry, bazidiospóry, konidiospóry

      - endogénne- vo výtrusnici- sporangiospóry

b) pohlavné

  • splynutím gamét = izogamia, anizogamia, oogamia
  • splynutím gametangií = gametangiogamia (plesne)
  • splynutím somatických buniek = somatogamia (bazídiové huby)

izogamia- splynú dve pohyblivé gaméty rovnakého tvaru a veľkosti

anizogamia- splynú dve pohyblivé gaméty rozdielneho tvaru a veľkosti

oogamia- väčšia nepohyblivá gaméta splynie s menšou pohyblivou gamétou

Pre jednotlivé skupiny húb je spôsob rozmnožovania charakteristický a je aj kritériom ich triedenia.

ZYGOMYCETES = spájavé plesne → nepohlavne- konidiospóry, sporangiospóry

→ pohlavne- ZYGOGAMIA – medzi dvoma hýfami vzniknú kopulačné výbežky, ktoré splynú a vzniknú z nich 2n zygospóra, vyklíči a vytvorí výtrusnicu.

ASCOMYCETES= vreckaté huby → nepohlavne – pučanie, konídiospóry

→ pohlavne – GAMETANGIOGAMIA

Primárne jednojadrové vlákna mycélia vytvoria gametangiá- samčie anterídiá a samičie askogóniá.

Obsah anterídia prechádza do askogónia → splynie cytoplazma, ale jadrá nie = PLAZMOGAMIA.

Jadrá sa delia, vzniknú dvojjadrové bunky- askogónne hýfy, z ktorých vznikne plodnica s vreckami (askusy), jadrá splynú (2n) karyogamia a následne sa meioticky delia (R!) → 4 haploidné jadrá, ktoré sa ešte 1x mitoticky delia → 8 haploidných jadier→ menia sa na spóry- askospóry.

BASIDIOMYCETES= stopkatovýtrusné huby →nepohlavne- chlamidiospóry, fragmentácia

                                                                        → pohlavne SOMATOGAMIA- hýfy primárneho jednojadrového mycélia sa spoja, nastane plazmogamia, vytvorí sa sekundárne dvojjadrové mycélium. Toto mycélium tvorí plodnice, na ktorých je výtrusorodá vrstva HYMÉNIUM.

Dvojjadrové bunky tejto vrstvy sa na konci hýf zduria a vytvoria bazídium (výtrusorodá stopka).

V bazídiách jadrá splynú a neskôr sa meioticky delia (R!) → vzniknú 4 haploidné jadrá, ktoré sa zmenia na 4 stopkaté = bazídiospóry

 

 

SYSTÉM HÚB

1. SLIZOVKY= Myxomycota

Nevytvárajú mycélium ale slizovité mnohojadrové plazmódium. Majú aj jednobunkové štádium –

pohyblivé myxaméby alebo myxomonády.

  • slizovky- vlčinka, pazdierka
  • nádorovky- nádorovka kapustová

2. PRAVÉ HUBY = Eumycota

a) Mastigomycetes – mikroskopické, bičíkaté výtrusy, bezpriehradkové mycélium

  • bunkovky- Chytridiomycetes- rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum)
  • riasovky- Oomycetes- celulózová bunková stena – pleseň zemiaková

b) Zygomycetes- plesne, nemajú bičíkaté formy, mycélium je bohato rozkonárené, bezpriehradkové

  • pleseň hlavičkatá – v kompótoch
  • rizop černastý- potraviny

 

c) Ascomycetes- vreckaté huby, najpočetnejšia skupina, mikroskopické aj makroskopické.

Mycélium s priehradkami s jednoduchým pórom, vytvárajú malé plodnice s výtrusnicami = VRECKÁ (askusy)

kvasinky- kvasinka pivná, vínna, kandida

paplesne- papleseň štetkovitá, Penicillium notatum- na výrobu antibiotík, plesnivé syry

aspergilus flavus (jedovatý aflatoxín), aspergilus niger- kyselina citrónová, octová…

múčnatky- múčnatka trávová, viničová,   chrastavník- chrastovitosť ovocia (Venturia)

sclerotiana- monilióza ovocia, botritis- pleseň sivá na jahodách, mikrosporum- dermatomykózy na koži a nechtoch

kyjanička purpurová-( Claviceps purpurea )- parazit tráv, v obilí, piestik sa mení na plodničku – NÁMEĽ- obsahuje alkaloidy- ergotamín, kyselinu lysergovú → využitie vo farmaceutickom priemysle, výroba LSD

smrčok jedlý, ušiak obyčajný- jedovatý

 

d) Basidiomycetes- stopkatovýtrusné huby

Väčšinou makroskopické huby ,rozvetvené mycélium s priehradkami so zložitým súdočkovitým otvorom= dolipór. Plodnice tvoria hlúbik a klobúk, na jeho spodnej strane je výtrusorodá vrstva hyménium. Uložená je na lupeňoch alebo v rúrkach.

Rúchovky- muchotrávka, pečiarka, hliva, hríb… Bruchatky- majú guľaté plodnice- vakovec

Sneti- parazity rastlín- sneť pšeničná, kukuričná, Hrdze- parazity rastlín, striedajú hostiteľov krík- tráva- hrdza trávová

LIŠAJNÍKY

špecifická skupina organizmov, ich stielka je tvorená 2 zložkami:

  • hubová = MYKOBIONT- heterotrofná
  • riasa, sinica = FYKOBIONT – autotrofná

Žijú v symbióze, ktorá sa nazýva LICHENIZMUS → (lichenizované huby)

Stielka lišajníkov je viacero typov:

kôrovitá (dutohlávka), kríčkovitá (diskovka ), lupienkovitá ( zemepisník mapovitý), slizovitá (neurčitý tvar)

rozmnožujú sa fragmentáciou, tvorbou sorédií = klbko hubových hýf s riasami

rody: diskovka, pľuzgierka, dutohlávka, bradatec, zemepisník, Lecanora (manna nebeská)

význam- prvé organizmy schopné obsadzovať neživé prostredie → zvetrávanie hornín, tvorba pôdy. Sú bioindikátormi, pretože sú citlivé na znečistenie, sú potravou, vyrábajú sa z nich lieky a farbivá (lakmus).

 

obrázky použité z: www.bioweb.genezis.eu

Ján Križan: Maturita z biológie