Receptory- zmyslové bunky, ktoré zaznamenávajú podnety z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, vo fylogenéze prešli vývojom a špecializovali sa na určitý druh dráždenia- adekvátny podnet, ktorý má svoj interval pôsobenia, pri nadmernom pôsobení ho receptor môže vnímať ako bolesť

Podľa typu adekvátneho podnetu delíme receptory na :

1. Chemoreceptory- adekvátnym podnetom je chemická látka, ( čuchové-v plynnej forme, chuťové- rozpustené v kvapalnej forme)

2. Mechanoreceptory- mech. podnet, patria sem receptory uložené v koži ( ťah, tlak), sluchu (pôsobenie vlnovej dĺžky na bubienok)

3. Rádioreceptory- zrakové bunky  (podnetom sú druhy žiarenia , elektromagnetického vlnenia), receptory tepla uložené v koži (vnímajú infračervené žiarenie)

Podľa prostredia, z ktorého signály prijímajú delíme receptory na:

Exteroreceptory- reagujú na podnet z vonkajšieho prostredia- zrakové, chuťové a čuchové bunky

Interoreceptory- reagujú na podnet vznikajúci vo vnútri tela- napr. receptory v stenách ciev

Proprioreceptory- receptory vo svaloch, šľachách, neustále vysielajúce  do CNS informácie o napätí v orgánoch

Rádioreceptory                                                                                                                                                                                  

 -bunky, ktoré sú svetlocitlivé: jednobunkovce- stigma;  ploskule a obrúčkavce- svetlocitlivé bunky rozptýlené v pokožke, slabo vnímajú intenzitu osvetlenia, mäkkýše- primitívne oči na stopkách, ulitníky-jamkovité, hlavonožce -komorové oko;  pavúkovce, kôrovce-  8 jednoduchých očiek; hmyz- zložené oko- tvoria ho omatídie- mozaikovité videnie;  

chordáty- miskovité oko-medúzy; neskôr sa uzatváralo – svetlocitlivé bunky  prechádzajú na zadnú stranu, vzniklo komorové oko   

Zrak človeka

Schopnosť vnímať svetlo v rozsahu 400- 750 nm. Očný bulbus je uložený v očniciach na tukových vankúšikoch (zmierňujú otrasy)

Bielko (sclera)-pevná väzivová blana vpredu prechádza do vyklenutej priesvitnej blany rohovky

Rohovka (cornea) –tvar spôsobuje očná komorová tekutina, je to priehľadná časť skléry (viac zakrivená) s lomivosťou 40-42 D,  hrúbka asi 0,5 mm, je avaskulárna- neobsahuje žiadne cievy. Jej prednú plochu tvorí dlaždicovitý epitel,  90% jej hrúbky tvorí stróma. Obsahuje Bowmanovu membránu, na zadnej ploche rohovky Descemetovu membránu. Priehľadnosť zabezpečuje endotel, je závislý na obsahu vody. Endotel je neschopný regenerácie, môže dôjsť k zakaleniu rohovky. Stav endotelu je rozhodujúcim faktorom pre vhodnosť na transplantáciu.

Cievovka ( chondroidea)- husto prestúpená cievami, zabezpečuje výživu obsahuje hnedé farbivo, kt. zabraňuje rozptyľovaniu svetla.

Sietnica (retina)- má 10 vrstiev, nachádzajú sa  tu svetlocitlivé bunkové receptory

  1. Tyčinky- zabezpečujú čierno-biele videnie (skotopické)- videnie za šera, cca 120 miliónov, majú vyššiu citlivosť na svetlo
  2. Čapíky- zabezpečujú farebné videnie (fotopické); vo väčšej miere sa nach. v žltej škvrne (fovea centralis) – ústredná jamka sietnice – najostrejší obraz, cca 6 miliónov

Tyčinky aj čapíky majú podobnú stavbu, avšak rozdielny tvar svetlocitlivých výbežkov. Retina obsahuje tiež gliové / Mülerove bunky.  V čiernej škvrne vstupujú do oka cievy a nervy- slepá škvrna

Dúhovka (iris)- umožňuje farbu oka, ktorá je podmienená geneticky, jej zadná plochá na pre svetlo nepriepustná a silno pigmentovaná. Farba očí závisí od počtu melanocytov a množstva melanínu, má 7 vrstiev

Zrenica (pupilla)-priestor, ktorým do oka prechádzajú svetelné lúče –charakteristický zrenicový reflex- v jeho dôsledku sa zrenica rozširuje, keď je vonkajšia intenzita svetla slabá, aby prepúšťala čo najviac lúčov,  ak sa intenzita svetla zvýši zrenica sa zužuje

Šošovka (lens)- optická súčasť oka, obalená tenkou blanou, upevnená vráskovcovými svalmi, schopná meniť tvar- podľa lúčov, ktoré láme – akomodácia

Vnútro oka- sklovec- koloidná rôsolovitá hmota,  svojím tlakom zabezpečuje tvar oka ; 400-800 nm- vlnová dĺžka, kt. oko je schopné vnímať vzruchy, ktoré vznikajú na sietnici sa odvádzajú do mozgovej kôry v záhlavovej časti, kde sa nachádza zrakové centrum.

Súčasťou oka sú slzné žľazy- produkujú slzy, slzný kanálik prechádza k spojivkám- žmurkaním sa zabezpečuje stála vlhkosť oka- slzy vytekajú na hornú mihalnicu; slzný kanálik vedie aj do nosnej dutiny. V slznej žľaze sa tvorí malé množstvo sĺz, kde sa slzy ukladajú

Najčastejšie poruchy zraku:

Krátkozrakosť (myopia)- sférická dioptrická vada oka, dochádza k nej v prípade zvýšenej lomivosti oka alebo dlhšieho očného bulbu- ohnisko je pred sietnicou, preto sa vytvára rozmazaný obraz, upravuje sa rozptylkami.

Ďalekozrakosť (hypermetropia)- ak je oko krátke alebo je viac zakrivená lomná plocha, ohnisko sa nachádza za sietnicou- rozmazaný obraz. Koriguje sa spojkami.

(U emetropa, teda zdravého človeka, sa obraz predmetu vytvára priamo na sietnici)

Astigmatizmus- asferická optická vada oka, dochádza k nej ak má rohovka viac ôs lomivosti a bod sa teda javí ako čiarka, koriguje sa cylindrickými šošovkami.

Presbyopia (slabozrakosť) je klesanie pružnosti šošovky zapríčinené stárnutím, zoslabuje sa schopnosť akomodácie šošovky pre pohľad do blízka, koriguje sa spojkami.

Katarakta (sivý zákal)- ochorenie spôsobené nepriehľadnosťou šošovky, typické skôr pre ľudí nad 50 rokov

Glaukóm (zelený zákal)-môže viesť k oslepnutiu, spôsobuje ho zvýšený vnútroočný tlak v prednej očnej komore (komorový uhol medzi dúhovkou a rohovkou), rozlišujeme akútny glaukóm s uzavretým uhlom (je potrebné znížiť vnútroočný tlak, chirurgickým zákrokom sa  pomocou lasera nareže (iridotómia) alebo otvorí (iridektómia) dúhovka, aby mohol komorový mok odtekať. Opätovný  výskyt je vylúčený, možnosť zachovania zrakovej schopnosti) a chronický glaukóm s otvoreným uhlom (úplné vyliečenie ani zlepšenie zraku nie je možné, liečba formou podávania liekov- očných kvapiek alebo tabletiek)

VPMD (Vekom podmienená makulárna degenerácia)- vekom podmienené poškodenie sietnice, pri ktorom dochádza k postupnej strate zraku (ochorenie zasahuje žltú škvrnu).

Chemoreceptory

 

Čuch človeka

Je pomerne slabo vyvinutý, dokáže sa rýchlo prispôsobiť okolitému prostrediu

Makrosmatické živočíchy- veľmi dobrý čuch- pes, ošípaná

Mikrosmatické živočíchy- slabý čuch- väčšina živočíchov a človek

Anosmatické živočíchy- bez čuchu- veľryby

čuchovým orgánom je čuchové pole (2-3cm2) v hornej časti nosovej dutiny, nervové výbežky zachytávajú podnety                          aromatických plynných látok. Človek  dokáže rozoznávať až 1000 aróm, vznikajú kombináciou 50 základných aróm

Chuť človeka

Chuťovými receptormi sú chuťové poháriky na jazyku, ktorý je na povrchu pokrytý sliznicou vytvárajúcou jazykové bradavky ( papily). V prehĺbeninách okolo papíl sú uložené chuťové poháriky ( asi 9000) s chuťovými bunkami, ktorých podráždením vznikajú chuťové podnety. Podnetom na podráždenie chuťových buniek sú v slinách rozpustené chemické látky. Podnetom na podráždenie chuťových buniek sú v slinách rozpustené chem. látky. Človek rozoznáva 4 základné chute: Sladkú-na hrote, slanú-po bokoch a za hrotom, kyslú- na stranách a horkú-na koreni. Výsledný chuťový vnem je kombináciou podráždenia chuťových a čuchových receptorov. Chuť má význam pri vylučovaní tráviacich štiav.

Mechanoreceptory

Sluch človeka

Podnetom pre zvukový impulz sú zvukové vlny od 16-20000 Hz, optimum počutia – vlny s frekvenciou 1000-3000 Hz

Vonkajšie ucho- ušnica –elastická chrupka pokrytá kožou, zvukovod-vedie zvukové vlny

Stredné ucho- Bubienok- väzivová blana, vnútro vyplnené atmosferickým vzduchom, 3 sluchové kostičky- kladivko, nákovka,               strmienok- pohyblivo spojené, prenášajú zvukovú vlnu do vnút. ucha ; stredné ucho spojené s nosohltanom Eustachovou trubicou

Vnútorné ucho- chránené skalnou kosťou vyplnené endolymfou, začína predsieňou-vestibulom

nach. sa tu blanitý slimák (kochlea)-vo vnútri sa nach. Cortiho orgán- tvorený tenkou blanou a nervovými zakončeniami (vláskovými bunkami), vyplnený endolymfou

polohový orgán –informuje o polohe hlavy- vyplnený endolymfou, nach. sa tu blanité váčky, v kt. sa nach. mikroskopické kryštáliky CaCO3 – zmenou polohy sa presúvajú – tlak na blany vytvára podnet

3 kostené váčky- polkruhové kanáliky- rozložené v priestore, vyplnené endolymfou, s CaCO3 – informujú o pohybe hlavy a tela

Koža človeka

Má ochrannú funkciu, reguluje telesnú teplotu, prijíma podnety z vonkajšieho prostredia a tieto funkcie vykonáva u všetkých organizmov. Čím je jedinec fylogeneticky mladší, koža je vlhkejšia (ryby, obojživelníky-pomocné dýchanie, plazy-rohovina, panciere, vtáky-  perie, cicavce-srsť. U človeka sa redukovala. Pozostatky – vlasy, ochlpenie po celom tele- zredukované chĺpky asi 12 % hmotnosti tela- 1,2-2m2

 3 vrstvy: 1. Epiderma- Pokožka- dlaždicovité bunky, bez medzibunkových priestorov, hrúbka rozdielna až zrohovatená, riadená hormónmi ♂  hrubšia koža; obsahuje Keratocyty-produkujú keratín- bielkovina, kt. je súčasťou derivátov kože ; Melanocyty- produkujú  melanín- pigment, kt. sfarbuje našu pokožku, ochranná f. pred UV žiarením Langerhansove bunky- zodpovedné sa imunitu kože- schopnosť odolávať antigénom a neprepustiť ich do nižších častí kože                  

  2. Zamša, derma- pravá koža –najhrubšia časť kože, dermálne papily -najviac viditeľné na prstoch a dlani, čiastočne sa dedia. Nachádzajú sa tu nervové zakončenia pre teplo (Ruffiniho telieska), chlad (Krausove telieska), tlak , jemnosť povrchu a ťah- zabezp. hmat- nerovnomerne rozmiestnený systém ciev prekrvuje a vyživuje dermu na rozhraní dermy a tukového väziva sú vlasové vačky, folikuly, cibuľky, z kt. vyrastá vlas a vlasové vstavače  – v ich blízkosti sú mazové žľazy –ovplyvnené hormónmi

Potné žľazy- ekrinné- pomerne rovnomerne rozmiestnené- produkujú pot bez zápachu počas celého života- slúži na termoreguláciu

apokrinné- podpazušie, okolie pohlavných orgánov-  aktivita až po začiatku puberty, ovplyvnené produkciou hormónov- hustejší výrazne zapáchajúci pot- pozostatok po feromónoch.